Musel okamžite zasiahnuť. V poslednej dobe sa množia účty na sociálnych sieťach, ktoré sa buď rovno vydávajú za slovenské celebrity, alebo sa ich snažia aspoň pošpiniť. Terčom sa tentoraz stal politik a podnikateľ Boris Kollár (58).

"PROSÍME O NAHLÁSENIE FAKE PROFILU NA TIKTOKU. Tento profil sa vydáva za náš a snaží sa v našom mene šíriť klamstvá a nenávisť. Hnutie Sme rodina na čele s predsedom Borisom Kollárom sa od tohto falošného profilu dištancuje, odsudzuje ho a prosíme vás o jeho nahlásenie. ĎAKUJEME!" napísal Kollár na Facebooku pri zábere falošného profilu. Fotku nájdete v galérii pod článkom.

Kollár pritom nie je jediný, na koho si zasadli podvodníci. Skúsenosti s nimi má aj herec Maroš Kramár, spevák Miro Jaroš či manželia Jasmina Alagič s Rytmusom.

Hoci je Kollár známy ako podnikateľ, už roky je súčasťou slovenskej politiky. K zárobkom mu preto v minulosti pribudol plat podľa jeho funkcie. Najviac z troch najvyšších ústavných činiteľov zarobila v roku 2022 prezidentka SR Zuzana Čaputová. Kollár za rok 2022 zarobil 45 885 eur za výkon verejnej funkcie. Priznal viacero nehnuteľností, napríklad dom v bratislavskom Starom Meste, na thajskom Koh Samui či v Dubaji, chatu v rakúskom Bergu i byt v Španielsku.

Medzi hnuteľným majetkom uviedol zariadenie nehnuteľností, umelecké diela zberateľskej hodnoty či zbierku hodiniek a šperkov. Priznal i vklady v bankách, ochranné známky, cenné papiere, akcie v akciových spoločnostiach i obchodné podiely v s. r. o.

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v januári vyhrala strana Smer-SD so ziskom 22,3 percenta hlasov. Nasledovali by Progresívne Slovensko (PS) s 21,1 percenta a Hlas-SD so 14,7 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme.

Do parlamentu by sa dostali aj SaS (6,9 percenta), KDH (6,8 percenta) a Republika (6,5 percenta). Koalícia Slovensko (bývalé OĽANO), Za ľudí a Kresťanská únia by získala 6 percent hlasov.

Hranicu zvoliteľnosti by neprekročili ani SNS (4,5 percenta), Szövetség-Aliancia (3,4 percenta), Sme rodina (3,3 percenta), Demokrati (3,1 percenta) a ĽSNS (0,5 percenta). Zvyšok by si rozdelili ostatné strany. Prieskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1030 respondentov v období od 10. do 14. januára.