Záhadná smrť českého herca († 45) krátko po Vianociach: Našli ho v náručí mladej milenky († 18)!

Fanúšikovia nezabudnuteľného divadla Semafor a jeho éry 60. rokov sa z náhlej smrti jedného zo zakladateľov divadla, skladateľa s právnickým doktorátom Jiřího Šlitra doteraz nespamätali.

Spevák, klavirista, herec a výtvarník Jiří Šlitr sa narodil 15. februára 1924 v Zálesní Lhotě. Po maturite na Gymnáziu v Rychnove nad Kňežnou pracoval ako úradník. Od roku 1945 študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity, po štyroch rokoch získal právnický diplom. Právnické povolanie však nikdy nerobil.

Už od strednej školy sa zaoberal hudbou a výtvarným umením. V Rychnove so skupinou študentov založil dixilendovú kapelu a sám hral na klavír. V 50. rokoch, už v Prahe, chodil ako klavirista s estrádnou skupinou Miroslava Horníčka. V tej dobe začal aj s komponovaním prvých piesní práve na Horníčkove texty.

S Jiřím Suchým sa zoznámil v roku 1957. S ním začal vystupovať v pražskej Redute a potom aj v kaviarni Vltava. Ich spoločný priestor sa vytvoril založením divadla Semafor, prvou premiérou bolo predstavenie Člověk z půdy 30. októbra 1959. Hitom z neho sa stali pesničky Dítě školou povinné a Včera neděle byla. O rok neskôr malo premiéru predstavenie Zuzana je sama doma. Treťou premiérou bola detektívka s hudbou Taková stráta krve. Z nej sa spopularizovali piesne Klokočí a Sup a žlůva.

Vo všetkých hitoch Semaforu z tej doby bol autorom hudby Šlitr, texty písal Suchý. Autorsky aj herecky sa Šlitr podieľal na viacerých filmoch, tým prvým bol Bylo nás deset v roku 1963 a hlavne Kdyby tisíc klarinetů v januári 1965. Z neho sú známe hity Babeta, Tereza a Tak aby ste to věděla.

Čo inscenácia, to ďalšie hity, platilo v 60. rokoch o všetkých nových premiérach v divadle Semafor. V roku 1966 uviedol Semafor dvojpremiéru hier Benefice, ktorá bola vlastne recitálom Jiřího Suchého a zároveň one man show Jiřího Šlitra Ďábel z Vinohrad. Začalo sa hovoriť o prvých nezhodách prvej slávnej dvojice Semaforu. Po premiére odchádza Šlitr na pol roka do Kanady a Suchý dal príležitosť v Semafore novej dvojici Šimek – Grossmann. Ich prvé predstavenie na semaforských doskách malo názov Besídka zvláštní školy s premiérou 28. apríla 1967.

Ani to na urovnaní ich vzťahu veľmi nepomohlo. Posledným Šlitrovým príspevkom do repertoáru Semaforu boli piesne do inscenácie Revizor v šantánu, čo bol vlastne jednoaktový muzikál predstavenia s názvom Ten pes je Váš?. Oba programy mali premiéru však až po Šlitrovej smrti.

Jiří Šlitr, na javisku „muž v čiernej buřinke“ zomrel tragicky 26. decembra 1969. Bol známym milovníkom mladých slečien a jedna z nich spolu s ním zomrela na otravu svietiplynom († 18).

Šlitr svojich priateľov k sebe domov na obed a po chvíli odišiel so slovami, že sa vráti o hodinu, lebo potrebuje ešte niečo vybaviť. Keď sa nevracal, hostia a potom aj jeho rodina začali Jiřího hľadať a našli jeho auto zaparkované pred jeho pražským ateliérom. V ňom našli Šlitra a Jitku Maxovú - obaja však už boli mŕtvi, informuje český Blesk.

Dodnes sa nevyjasnilo, či to bola nešťastná náhoda alebo samovražda. Jeho pesničky, medzi nimi Clementine, Co jsem měl dnes k obědu, Jó, to jsem ještě žil, Krajina posedlá tmou, aj Tři tety ho prežili a hrajú sa dodnes.