Z tajomnej choroby s príznakmi chrípky sú lekári bezradní: Pacient mal nutkanie vyškriabať si oči!

Začiatkom 20. storočia lekárov šokovala závažná choroba nazývaná Encephalitis lethargica, ktorá pacientov viedla až k sebapoškodzovaniu. Stav, ktorý sa svojimi príznakmi spočiatku podobal obyčajnej chrípke, vyvolal epidémiu trvajúcu niekoľko rokov. Ako informoval portál LADBible, hoci bolo ochorenie rozšírené pred viac ako storočím, jeho prípady sa vyskytujú dodnes.

• Encephalitis lethargica je závažné zápalové ochorenie mozgu.
• Prvé prípady zaznamenali v roku 1917 počas epidémie.
• Choroba spôsobuje neurologické symptómy podobné Parkinsonovej chorobe.
• Príčina ochorenia nie je dodnes presne známa.

Encephalitis lethargica je atypická forma zápalu mozgu, ktorú prvýkrát zaznamenali v roku 1917 neurológ Constantin von Economo a patológ Jean-René Cruchet. Rozšírila sa pred viac ako storočím, a to najmä počas vrcholiacej epidémie španielskej chrípky po 1. svetovej vojne, keď sa prípady objavili vo viacerých európskych krajinách. Presný počet nakazených pacientov počas tejto epidémie nie je známy, ale odhaduje sa, že na celom svete ich bolo viac ako milión.

Nezvyčajné však je, že po tom, čo choroba dosiahla vrchol v 20. rokoch 20. storočia, v ďalších desaťročiach sa počet prípadov výrazne znížil. Napriek tomu sa vyskytuje dodnes, pričom lekári za posledných 85 rokov liečili približne 80 pacientov.

Toto zriedkavé ochorenie sa vyznačuje viacerými závažnými príznakmi. Odborníci zistili, že spočiatku spôsobuje symptómy podobné chrípke, ako napríklad bolesť hrdla, kašeľ, horúčky či bolesti hlavy a svalov. U pacientov sa môže vyskytnúť aj hypersomnia (nadmerná ospalosť), ktorá zapríčiňuje pocit únavy aj počas bežných činností.

Ako choroba postupuje, pacienti môžu pociťovať aj rôzne neurologické zmeny vrátane podráždenosti, zmätenosti a beználadovosti. Neskôr môže postihnúť aj oči a viesť k oftalmoplégii, ochrnutiu svalov, ktoré ovládajú pohyb očí, čo spôsobuje problémy so zrakom. Ochorenie ovplyvňuje aj pohyb pacientov, ktorí môžu mať príznaky podobné Parkinsonovej chorobe, ako je tras, stuhnutosť a pomalosť.

Lekári spozorovali, že nakazení pacienti často prechádzali obdobiami bdelej kómy. Hoci boli hore, neboli schopní reagovať na vonkajšie podnety ani komunikovať. Po tejto fáze sa osoby buď úplne zotavili, alebo zomreli v dôsledku respiračných komplikácií.

U časti pacientov aj napriek uzdraveniu došlo k výrazným zmenám osobnosti, ktoré sa zvyčajne prejavovali nevyspytateľným správaním, vrátane patologického klamania, násilia či sebapoškodzovania. V jednom zaznamenanom prípade osoba zašla tak ďaleko, že si vyškriabala vlastné oči.

Lekári dodnes presne nevedia, čo môže toto ochorenie spôsobovať. Keďže vo väčšine prípadov mali pacienti spočiatku podobné príznaky ako pri chrípke, niektorí odborníci sa domnievajú, že vzniklo spolu so španielskou chrípkou, ale priama súvislosť s vírusom nebola nikdy zistená. Ďalšou teóriou sú streptokokové baktérie, ktoré mohli vyvolať autoimunitnú reakciu vedúcu k zápalu mozgu.