Koktejl.sk
Hoci krátky denný spánok môže pôsobiť ako rýchly a efektívny spôsob doplnenia energie a zlepšenia koncentrácie, u mnohých ľudí sa táto zvyklosť stáva tichým spúšťačom problémov s nočným spánkom. Hranica medzi užitočným oddychom a návykom, ktorý narúša spánok, je často tenšia, než si myslíme.
Popoludňajšie hodiny sú pre mnohých ľudí najnáročnejším obdobím dňa. Oči sa ťažko držia otvorené, pozornosť klesá a únava prichádza bez zjavného dôvodu. Krátke zdriemnutie sa vtedy javí ako ideálne riešenie. No večer, keď sa v posteli prehadzujeme a nemôžeme zaspať, sa ukáže, že tento na prvý pohľad neškodný oddych možno nebol najlepšou voľbou.
Denný spánok má svoje výhody, no zároveň môže výrazne zhoršiť kvalitu nočného odpočinku. Popoludňajšie zdriemnutie sa často spája s rýchlejším zotavením organizmu, lepšou náladou a zvýšenou mentálnou jasnosťou. Má však dvojitý efekt. Ak je správne načasované a krátke, pomáha telu a mozgu regenerovať sa. Ak trvá príliš dlho alebo prebieha v nevhodnom čase, môže vyvolať ospalosť, zmätok a sťažiť zaspávanie večer.
Väčšina ľudí prirodzene pociťuje pokles energie v skorých popoludňajších hodinách, najčastejšie medzi 13. a 16. hodinou. Táto únava nie je nevyhnutne dôsledkom ťažkého obeda, ale súvisí s cirkadiánnym rytmom – vnútornými biologickými hodinami, ktoré riadia striedanie bdelosti a spánku. Práve v tomto čase organizmus vysiela signál na krátky oddych.
Výskumy ukazujú, že krátke zdriemnutie v tomto časovom úseku môže znížiť únavu a zlepšiť kognitívne funkcie, ak nepresiahne 20 minút. Takýto spánok umožňuje mozgu oddýchnuť si bez vstupu do hlbokých fáz spánku, čo vedie k osviežujúcemu prebudeniu. Problém nastáva, keď spánok trvá dlhšie. Po približne 30 minútach mozog vstupuje do hlbších fáz spánku a prebudenie z tohto stavu často spôsobuje pocit ťažkosti, zmätku a spomalenia. Tento stav môže trvať až hodinu a negatívne ovplyvňuje koncentráciu a rozhodovanie.
Navyše, neskoré popoludňajšie zdriemnutie znižuje prirodzenú potrebu nočného spánku, čo sťažuje večerné zaspávanie. Pre niektoré skupiny ľudí je však popoludňajší spánok nevyhnutný. Pracovníci na smeny, najmä tí, ktorí pracujú v noci, často trpia prerušovaným alebo nedostatočným spánkom, a krátke zdriemnutie im pomáha zostať bdelými a znižuje riziko chýb. Podobne to platí pre ľudí, ktorí chronicky nespia dosť kvôli pracovným povinnostiam, rodičovstvu alebo náročnému životnému štýlu.
Napriek tomu dlhodobé spoliehanie sa na denný spánok ako náhradu kvalitného nočného odpočinku nie je vhodné. Ľuďom trpiacim nespavosťou sa často odporúča vyhýbať sa zdriemnutiu, pretože to ešte viac sťažuje zaspávanie a narušuje už tak citlivý spánkový režim.
Na druhej strane existujú aj tí, ktorí zdriemnutie využívajú plánovane a s jasným cieľom. Športovci a ľudia s náročnou prácou vyžadujúcou vysokú koncentráciu často praktizujú krátke, kontrolované prestávky na spánok. Takýto oddych môže zlepšiť reflexy, výdrž a regeneráciu organizmu. Výskumy potvrdzujú, že už 15 až 20 minút spánku môže výrazne zvýšiť bdelosť a pracovnú efektivitu.
Aby mal popoludňajší spánok pozitívny účinok, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad. Ideálna dĺžka je medzi 10 a 20 minútami a najvhodnejší čas na zdriemnutie je pred 14. hodinou. Miesto na oddych by malo byť tiché, zatienené a mierne chladené, aby sa telo ľahšie uvoľnilo.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Koktejl.sk
