Mnohých vedcov v roku 2023 prekvapila nezvyčajná seizmická aktivita. Vysvetlili, že sa objavovala každých 90 sekúnd počas deviatich dní, pričom ju bolo možné cítiť aj vo vzdialených kútoch planéty. Ako informoval portál LADBible, odborníci z Oxfordskej univerzity sa domnievajú, že sa im po takmer dvoch rokoch konečne podarilo zistiť, čo sa vlastne stalo.
Otrasy spôsobovali obrovské vlny
Vedci už v minulosti zistili, že nezvyčajný fenomén sa odohral v blízkosti fjordu Dickson vo východnom Grónsku. V nedávnej štúdii však odborníci využili údaje získané pomocou satelitu SWOT (Surface Water Ocean Topography), ktorý vlastní americká vesmírna agentúra NASA. Vďaka nim odhalili, že pravdepodobnou príčinou otrasov bolo niekoľko cunami vĺn, ktoré boli vyvolané topením ľadovca a zosuvom pôdy v oblasti.
Ich teória naznačovala, že obrovské vlny mohli uviaznuť vo fjorde, a tak vydávali pravidelnú seizmickú aktivitu, ktorá sa opakovala každých 90 sekúnd. Vedci to nakoniec dokázali tým, že otrasy spojili s pozorovaním malých pohybov zemskej kôry vo veľmi veľkej vzdialenosti. Vďaka tomu mohli rekonštruovať pohyb vĺn aj v okamihoch, ktoré satelit nevidel.
Príčinou majú byť klimatické zmeny
Spoluautor štúdie Thomas Monahan uviedol, že táto technológia "mení pravidlá hry" pri zisťovaní, čo sa deje s vodou, ktorá pokrýva približne 70 % povrchu planéty. "Táto štúdia ukazuje, ako môžeme využiť novú generáciu satelitných technológií na pozorovanie Zeme a štúdium týchto procesov. Vieme ju využiť najmä v oblastiach, ako sú fjordy, pretože ich predchádzajúce prístroje mohli sledovať len veľmi ťažko," poznamenal.
Zistenia štúdie tiež odborníka prinútili vydať varovanie pred nebezpečenstvom klimatických zmien. "Vidíme, že spôsobujú nové, nevídané extrémy. Tie sa najčastejšie objavujú v odľahlých oblastiach, ako je Arktída, kde je naša schopnosť merať ich pomocou fyzikálnych senzorov obmedzená," podotkol Monahan.
Profesor Thomas Adcock, ktorý bol tiež spoluautorom štúdie, vo vyhlásení upozornil na dôležitosť takýchto údajov. "Môžeme tak vyriešiť javy, ktoré boli v minulosti pre nás záhadou. Budeme môcť získať nové poznatky o extrémnych javoch, ako sú cunami či búrkové vlny. Aby sme však z týchto informácií vyťažili čo najviac, budeme musieť inovovať a využiť strojové učenie aj naše znalosti na interpretáciu výsledkov," naznačil.