- Do vojny na Blízkom východe je priamo či nepriamo zapojených 20 štátov.
- Americko-izraelská operácia proti Iránu prerástla do najkomplexnejšej krízy od studenej vojny.
- Irán odvetne zasiahol najmenej desať krajín a prakticky uzavrel Hormuzský prieliv.
- NATO prvýkrát zostrelilo iránske rakety nad územím spojencov v Európe.
- Rusko sprístupňuje Iránu satelitné snímky amerických síl, podľa denníka Washington Post.
Do vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americké a izraelské údery na Irán, sa vojensky - v podobe paľby, obrany alebo tichej podpory - zapája najmenej 20 štátov, informoval v utorok spravodajský portál Axios. Konflikt podľa portálu nie je treťou svetovou vojnou, no svet sa k nej dostal zrejme najbližšie než kedykoľvek za posledné desaťročia, píše TASR.
Viac ako desať dní od spustenia americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu prerástli útoky do vojny, do ktorej sa zapája viac krajín, veľmocí a ktorá zahŕňa viac prekrývajúcich sa konfliktov než akákoľvek iná kríza od čias studenej vojny.
Irán v odvete za údery zaútočil na najmenej desať štátov, pričom zasiahol americké a izraelské základne, hlavné mestá krajín v Perzskom zálive, ropnú infraštruktúru aj civilné oblasti. Okrem toho prakticky zatvoril Hormuzský prieliv, čo spôsobilo rast cien ropy, plynu, plastov a hnojív po celom svete.
Izrael popri útokoch na Irán podniká súbežne údery a zvádza pozemné boje s proiránskym militantným hnutím Hizballáh v Libanone, kde bolo za jeden týždeň vysídlených viac než pol milióna ľudí. Vojna sa rozšírila ďaleko za Blízky východ. Svoje plavidlá do oblasti nasadili aj európske krajiny vrátane Francúzska a Británie, zatiaľ čo systémy protivzdušnej obrany NATO museli prvýkrát zostreliť iránske rakety nad územím spojencov.
Iránsky dron minulý týždeň poškodil britskú základňu na Cypre, kam v reakcii vyslali svoje stíhačky dvaja úhlavní nepriatelia v rámci NATO - Grécko a Turecko, medzi ktorých je ostrov rozdelený, aj keď samozvanú Severocyperskú tureckú republiku uznáva len Ankara. Aj Austrália v pondelok oznámila, že pošle prieskumné lietadlo do Perzského zálivu a poskytne Spojeným arabským emirátom a ďalším regionálny štátom rakety, aby sa mohli brániť pred útokmi Iránu.
Na pozadí pokračujúcej vojny sa podľa Axiosu odohráva ešte jeden konflikt, a to medzi svetovými veľmocami. Rusko podľa informácií denníka Washington Post odovzdáva satelitné snímky o polohe amerických vojnových lodí a lietadiel Iránu a tým mu pomáha zameriavať sa na sily USA v celom regióne.
Ukrajina, ktorá sa už štyri roky bráni tým istým iránskym dronom, ktoré teraz útočia na štáty v Perzskom zálive, poskytla svojich odborníkov a ďalšie prostriedky, aby pomohla chrániť Spojené štáty a ich spojencov. Čína, ktorá sa chystá privítať amerického prezidenta Donalda Trumpa na štátnej návšteve o niekoľko týždňov, sa vo vojne na Blízkom východe podľa Axiosu snaží manévrovať medzi jej oboma stranami.
Peking sa okrem toho, že vyzýva na prímerie a Irán na otvorenie Hormuzského prielivu, podľa amerických spravodajských služieb pravdepodobne chystá poskytnúť Teheránu finančnú pomoc, náhradné diely a komponenty pre rakety, ako uviedla americká stanica CNN.
Operácia proti Iránu zároveň ovplyvňuje každý ďalší konflikt, ktorým sa Trump zaoberá. Spojenými štátmi sprostredkované rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom boli odložené na neurčito a India pre americkú výnimku môže ďalej kupovať ruskú ropu. Pozastavené je tiež uplatňovanie Trumpovho mierového plánu pre Pásmo Gazy. Vojna na Blízkom východe zároveň vyčerpáva zásoby rakiet, ktoré USA roky budovali, aby odradili Čínu aj v otázke Taiwanu.
