Koktejl.sk
Herečka Gabriela Škrabáková Kreutz (55) patrí k našim najvýraznejším a najznámejším dabingovým hlasom. Slováci si ju dodnes neodmysliteľne spájajú najmä s legendárnou telenovelou Manuela, ktorá v čase svojej premiéry prikovala k obrazovkám davy ľudí. V rozhovore v podcaste Návraty si zaspomínala, že išlo o jednu z jej prvých veľkých seriálových postáv, keďže dovtedy dabovala skôr hlavné úlohy vo filmoch.
„Ak si dobre pamätám, Manuela mala 52 častí, ale to sme brali, že oh, koľko veľa,“ uviedla herečka s tým, že hoci sa vtedy pracovalo v štúdiách pomalšie, vnímali to ako obrovskú časovú vec a úžasnú príležitosť. Dnes však podľa nej nie je núdza o projekty, ktoré majú aj trikrát viac epizód.
Kým množstvo práce a rýchlosť výroby v dabingových štúdiách za posledné desaťročia výrazne stúpli, finančné ohodnotenie umelcov nabralo presne opačný smer. Známa herečka bez okolkov poukázala na nepríjemnú realitu a tvrdí, že platy neodrážajú súčasnú ekonomickú situáciu. Kým v iných odvetviach sa zárobky prispôsobujú inflácii, dabingoví herci tento trend vôbec nepocítili.
„Dabingové honoráre zostali niekde spať v roku 1996. Prisahám ti,“ vyhlásila otvorene. Namiesto toho, aby sa platy aspoň minimálne valorizovali a rástli, išli podľa jej vlastných slov skôr dolu vodou. Tento stav v praxi znamená, že umelci musia v súčasnosti vynaložiť oveľa viac času a úsilia na dosiahnutie rovnakého zárobku ako v 90. rokoch.
Škrabáková to ilustrovala na veľmi konkrétnom príklade z vlastnej praxe. „Za jeden film, čo sme vtedy urobili, musím teraz robiť 3-4, aby som si zarobila to isté,“ vysvetlila. Zároveň rázne vyvrátila mylnú predstavu širokej verejnosti o tom, že dabovanie je len akési nenáročné čítanie textu. Podľa nej ide o obrovskú „makačku“, ktorá si vyžaduje plné profesionálne nasadenie.
Samotný proces je totiž mimoriadne vyčerpávajúci a herci si to často odskáču nielen mentálne, ale aj telesne. Prispieva k tomu dlhý pobyt v uzavretom priestore, no predovšetkým samotná povaha vypätých scén. „Keď máš naozaj postavu, ktorá má dramatické scény, veľa plače, veľa kriku, únosy... Niekedy sa tam naozaj natrápime psychicky aj fyzicky,“ opísala.
Herec navyše musí pri mikrofóne neustále kontrolovať svoj prejav, čo vylučuje akékoľvek pohodlie. „Nemôžeme tam len takto sedkať s kávičkou, lebo naozaj ide o dych, o bránicu. Čiže musíš stáť,“ uzavrela herečka, čím jasne ukázala, aká náročná je práca v slovenskom dabingu.
Koktejl.sk
