Kozák otvoril starú ranu z reprezentácie: Weiss bol pre mňa ako človek obrovské sklamanie!

Ján Kozák starší nedávno oslávil životné jubileum 70 rokov. Je už teraz legendou federálneho i slovenského futbalu. Za Československo nastúpil v 55 dueloch a do listiny strelcov sa zapísal deväťkrát. Reprezentačný dres si obliekol aj na ME 1980 v Taliansku, z ktorých si domov priniesol bronz. Na lavičke národného tímu odkoučoval 54 duelov s bilanciou 29 víťazstiev, 10 remíz a 15 prehier, z toho štyri zápasy viedol reprezentáciu na ME. Zároveň je päťnásobný laureát ankety Tréner roka.

Ján Kozák sa narodil 17. apríla 1954 v Matejovciach nad Hornádom v rodine železničiara. Vyrastal na dedine a jeho talent na futbal objavil učiteľ telocviku na turnaji základných škôl na Spiši. Ten ho priviedol do Lokomotívy Bane Spišská Nová Ves. Nástupom na Vysokú školu elektrotechnickú prestúpil v roku 1974 do Lokomotívy Košice, ktorej dres si obliekal do roku 1980. Ako konštruktívny stredopoliar dopomohol Lokomotíve k zisku dvoch triumfov v Česko-slovenskom pohári (1977, 1979).

Ďalší triumf v Česko-slovenskom pohári (1981) a titul v najvyššej československej súťaži (1982) dosiahol v drese Dukly Praha. V roku 1981 ho vyhlásili za najlepšieho československého hráča. Do Lokomotívy sa vrátil v roku 1982 a zotrval v nej do roku 1986.

Následne hral za belgický klub RFC Seresien (1986-1987) a francúzsky tím AC Bourges (1987-1988). Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1990 v drese košickej Lokomotívy. V československej ligovej súťaži odohral celkovo 254 stretnutí, v ktorých strelil 51 gólov. Za reprezentáciu nastúpil v 55 dueloch a do listiny strelcov sa zapísal deväťkrát.

Ako tréner bol Kozák známy nielen výbušnou povahou, ale aj systematickou prácou s hráčmi. Začal na lavičke Lokomotívy Košice a neskôr v rokoch 1996-1997, 1998-1999 viedol 1. FC Košice. Bol prvý, kto slovenský tím priviedol do skupinovej fázy Ligy majstrov a to v sezóne 1997/1998 mužstvo 1. FC Košice. S Košičanmi oslavoval dva tituly majstra Slovenska (1997, 1998).

Po dvojročnej prestávke okúsili v rokoch 2002-2003 Kozákove trénerské metódy hráči Zemplína Michalovce. V rokoch 2004/2005 viedol aj Steel Trans Ličartovce. Ako tréner sa do Košíc vrátil v roku 2005, keď prevzal MFK Košice. V roku 2009 priviedol tím k triumfu v Slovenskom pohári. MFK Košice trénoval aj v rokoch 2012-2013.

Búrlivé črty svojej povahy skrotil ako tréner slovenskej reprezentácie, v ktorej pôsobil od júla 2013. V roku 2016 Kozák priviedol reprezentačný tím na historické prvé ME. Slovensko sa na šampionáte vo Francúzsku dostalo po úvodnej prehre s Walesom (1:2), víťazstve nad Ruskom (2:1) a nerozhodnom výsledku s Anglickom (0:0) z náročnej B-skupiny do osemfinále, v ktorom však nestačilo na Nemecko (0:3).

Po neúspešnej kvalifikácii na MS do Ruska a tiež po nezhodách s niektorými reprezentantmi rezignoval Kozák 14. októbra 2018 na post reprezentačného trénera. Na lavičke národného tímu odkoučoval 54 stretnutí s bilanciou 29 víťazstiev, 10 remíz a 15 prehier.

„Niektorí hráči ma sklamali, bola to pre mňa strašná rana. Nešlo o to, že hráči niekde odišli. Mali sme stanovené jasné pravidlá, ktoré sa dodržiavali. Keď si chceli hráči ísť niekde sadnúť, kapitán a zástupca kapitána prišli za mnou, dohodli sme sa, dokedy majú hráči voľno a rešpektovalo sa to. Zrazu prišiel jeden deň, siedmi-ôsmi hráči z kádra prišli ráno domov, na to som nebol zvyknutý,“ povedal Kozák v relácii RTVS Nočná pyramída.

V partia futbalistov, ktorá po prehra s Českom Lige národov porušila večierku, boli Martin Dúbravka, Michal Šulla, Ľubomír Šatka, Norbert Gyömbér, Milan Škriniar, Stanislav Lobotka a Vladimír Weiss ml. „Zistil som, že hlavným iniciátorom bol Vlado Weiss. Bol veľmi dobrý hráč, ale ako človek bol pre mňa obrovské sklamanie,“ uviedol na rovinu bývalý tréner.

Kozáka to všetko mrzelo aj preto, že mladému Weissovi pomohol v časoch, kedy s ním bolo zle. „Bol za mnou aj jeho otec, ktorý ma prosil, že iba mňa počúva, že jeho už nie, tak aby som mu pomohol. No a on mi potom toto urobil...“ zakončil Kozák, ktorý dodal, že rozčarovaný bol aj z ostatnej šestice hráčov.

Web Šport24.sk so slovami niekdajšieho kouča národného tímu konfrontoval aj samotného Weissa. Ten po rokoch priznáva, že to bola obrovská chyba, no odmieta, že by bol iniciátorom akcie. „Trénera Kozáka si nesmierne vážim, či už ako trénera, ale aj ako človeka. Viem, že v reprezentácii som mal u neho vždy stabilné miesto a cítil som pri ňom podobnú podporu, akej sa mi dostáva aj od môjho otca. O to viac ma mrzí, že som vtedy porušil životosprávu a odišiel s chalanmi von,“ prezradil kapitán ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa odvtedy s Kozákom neraz stretol a rozprávali sa v dobrom.

V tradičnej ankete Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda vyhlásili Jána Kozáka za trénera roka celkovo päťkrát (2013, 2014, 2015, 2016, 2017). Držiteľ Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka za roky 2007 a 2008 je ženatý od roku 1975. S manželkou Ivetou majú syna Jána, bývalého úspešného futbalistu a slovenského reprezentanta a dcéru Patríciu.

Aj Kozákovi vnuci Filip, Ján a Yannick sa aktívne venujú futbalovej kariére. V decembri 2015 pokrstili trávou z futbalového štadióna košickej Lokomotívy autobiografiu trénera Jána Kozáka pod názvom „Príbeh futbalového rebela“.