Ešte nedávno poznali jeho meno najmä milovníci jazzu a známych slovenských projektov. Dnes je všetko inak a z uznávaného umelca sa stala jedna z najdiskutovanejších figúr domáceho šoubiznisu i politicko-spoločenského diania. Oskar Rózsa najprv rozvíril hladinu verejnej diskusie zákazkou na novú verziu slovenskej štátnej hymny, ktorá vyvolala búrlivé reakcie.
Následne sa prostredníctvom svojich sociálnych sietí pustil do nekompromisnej kritiky známych tvárí, politikov aj pomerov v štáte. Tentoraz sa na platforme Telegram pozrel na slovenský šoubiznis.
„Slovenský zábavný priemysel prechádza dlhodobým a katastrofálnym úpadkom obsahovej hodnoty a kvality humoru. Kým kedysi humor vychádzal z originality tém, odvahy a osobnostného šarmu, na Slovensku ho ovládla povrchná a primitívna imitácia. Témou zábavy sa stalo hromadné parodovanie hlupákov, obvykle spojené s morálne skazenými postavičkami,“ opísal, ako vníma aktuálne zábavné programy.
Menoval aj konkrétnych ľudí. „Talenty ako Hudák, Polnišová, Kemka, Čekovský či Fero Joke a mnohí ďalší od tých prominentných až po žumpu, disponujú nespochybniteľnou schopnosťou napodobňovania a pitvorenia sa,“ uviedol Rózsa.
V kritike pokračoval ďalej. „No táto remeselná zručnosť funguje skôr ako šikovný iluzionizmus – odvádza pozornosť diváka od faktu, že obsahová hodnota zábavy je v lepšom prípade nulová, v horšom je priamo zodpovedná za manipuláciu, ohlupovanie a hodnotové zavádzanie naivných, dobromyseľných a nekriticky dobroprajných ľudí,“ nebral si servítky.
Široká verejnosť podľa neho veľakrát nechápe, na akú situáciu umelci narážajú. „Publikum vzrušené blízkosťou lokálnych celebrít nadšene tlieska a smeje sa, no často ani nevie, či sa vysmeje hlúposti parodovaného, parodistu samotného alebo vlastnej intelektuálnej a morálnej plytkosti,“ myslí si o divákoch.
Aktuálne projekty porovnal s tými z minulosti. „Pri porovnaní s velikánmi minulosti je tento pokles obzvlášť zreteľný a smutný. Ako kedysi poznamenal jeden veľký klavirista, imitovať sa dokáže naučiť aj opica či papagáj. To, čo robí skutočný rozdiel, je intelekt, osobnosť, morálna integrita a duchovná hĺbka človeka,“ narážal podľa svojich slov na väčšiu premyslenosť vtipov v minulosti.
Pre súčasných umelcov má jeden odkaz. „Bohužiaľ, práve tieto hodnoty v súčasnom slovenskom mainstreamovom humore žalostne chýbajú. Aktéri participujúci na tejto „rýchlej sláve“ sa stavajú spoluzodpovednými za rozpad a rozklad našej spoločnosti, a ak sa im nechce do penzie, treba ponúknuť viac,“ rypol si do nízkych dôchodkov, na ktoré sa umelci často sťažujú. FOTO príspevku nájdete v galérii.
