Meteorológov desí anomália v hlbinách oceánu: Európe hrozia extrémne zimy!

Kým svetové oceány lámu historické teplotné rekordy, v severnom Atlantiku sa deje presný opak. Rozsiahla oblasť vody južne od Grónska a Islandu sa neustále ochladzuje. Podľa najnovších zistení táto anomália nie je len vrtochom počasia, ale predstavuje zlovestný signál, že svet sa rúti k jednému z najdesivejších klimatických zlomov. Ak kľúčové oceánske prúdy skolabujú, Európu podľa vedcov čaká mrazivá budúcnosť, uvádza CNN.

Túto oblasť, ktorú vedci prezývajú „studená škvrna“ (cold blob) alebo „teplotná diera“, sprevádza dlhodobý pokles teplôt. Od roku 1900 sa tu oceán ochladil o takmer 1 °C. Dlhé roky sa viedli debaty o tom, či je tento jav spôsobený len zmenami vetra a oblačnosti na povrchu, alebo či ide o symptóm niečoho oveľa vážnejšieho – slabnutia kľúčového systému morských prúdov, ktorý po planéte rozvádza teplo. Najnovšia štúdia, ktorá sa podľa poľských zdrojov opiera aj o analýzy NASA, potvrdzuje tú horšiu možnosť.

Atlantická meridionálna prevracajúca cirkulácia (známa pod skratkou AMOC) funguje ako obrovský oceánsky dopravníkový pás. Sťahuje teplú vodu z trópov na severnú pologuľu, kde voda následne ochladne, klesne ku dnu a prúdi späť na juh. Práve do oblasti „studenej škvrny“ prináša AMOC obrovské množstvo tepla.

Množstvo výskumov však naznačuje, že tento systém výrazne slabne. Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou roztápa ľadovce, čím sa do oceánu dostávajú obrovské masy sladkej vody. Tie narúšajú krehkú rovnováhu teploty a slanosti, ktorá prúdenie poháňa.

Niektorí vedci varujú, že AMOC smeruje k bodu zlomu, ku ktorému by mohlo dôjsť ešte v tomto storočí. Zastavenie tohto prúdenia by vyvolalo globálnu klimatickú katastrofu, pričom Európa by patrila k najviac zasiahnutým regiónom.

Zatiaľ čo východné pobrežie USA by čelilo zrýchlenému stúpaniu hladiny mora a Afrika by v dôsledku posunu monzúnov trpela dlhotrvajúcimi suchami, starý kontinent by zažil drastické ochladenie. Odstavenie „radiátora“ v podobe teplých prúdov by Európu uvrhlo do hlbokých, extrémnych a dlhotrvajúcich mrazov, čo by malo zničujúci dopad na poľnohospodárstvo, energetiku aj bežný život.

Autori novej štúdie prepojili reálne údaje z oceánskych bójí a satelitov s klimatickými modelmi. Zistili, že k ochladzovaniu v „studenej škvrne“ nedochádza len na povrchu, ale aj hlboko v oceáne, kde je vplyv vetra či oblakov minimálny.

„Práve meniaci sa transport tepla v oceáne poháňa ochladzovanie tejto studenej škvrny,“ vysvetľuje Stefan Rahmstorf, profesor fyziky a oceánografie z Postupimskej univerzity a spoluautor štúdie. Dodáva, že existuje množstvo nezávislých dôkazov o slabnutí systému AMOC, pričom niektoré analýzy naznačujú, že je v najslabšom stave za posledných tisíc rokov.

Hoci predchádzajúce modely dokázali podobnú anomáliu vysvetliť len atmosférickými vplyvmi, výskumník René van Westen z Utrechtskej univerzity podotýka, že zhoda naprieč viacerými súbormi dát „posilňuje solídnosť týchto záverov“.

Zvyšok vedeckej obce radí zachovať primeranú opatrnosť. Profesor David Thornalley z University College London upozorňuje, že dostupné súbory dát treba pre ich riedkosť „vnímať skôr ako dobré aproximácie, nie ako dokonalý odraz reality.“ Zhoduje sa s ním aj Jonathan Baker z britského Met Office. „Túto štúdiu vnímam ako ďalší dôkaz toho, že AMOC prispieva k vzniku studenej škvrny, nie ako definitívne uzavretie tejto otázky,“ tvrdí. Hrozba však zostáva reálna a nad Európou sa tak v dôsledku otepľovania paradoxne vznáša hrozba krutej zimy.