Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v utorok v prvom čítaní jednomyseľne prijala návrhy dvoch zákonov na podporu vojny, ktorú vedie Rusko voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. Ako vysvetlil ruský vicepremiér Jurij Borisov, na zabezpečenie dodávok zbraní a munície je potrebné optimalizovať fungovanie vojensko-priemyselného komplexu a podnikov, ktoré s týmto komplexom spolupracujú.
Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“. V jednom z dvoch návrhov zákonov, ktoré oba Štátna duma schválila jednomyseľne v prvom čítaní, sa uvádza, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť „osobitné ekonomické opatrenia“ a vyžadovať od firiem a spoločností, aby armáde dodávali tovar a služby.
Druhým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákonník práce tak, aby vláda mala právo regulovať pracovný čas a určovať voľné dni v daných podnikoch. Zamestnanci podnikov dodávajúcich tovar armáde by mohli byť nútení pracovať v noci, cez víkendy a sviatky a bez sezónnej dovolenky, dodal Reuters. Podľa Borisova povinnosť pracovať nadčas sa nebude využívať v masovom meradle a zamestnanci dostanú náležité príplatky.
Návrh zákona tiež ustanovuje, že právnické osoby - bez ohľadu na svoju organizačnú a právnu formu a formu vlastníctva - nesmú odmietnuť uzatváranie zmlúv v rámci verejného obstarávania alebo potrieb štátu v oblasti obrany. „Práve teraz, keď krajiny kolektívneho Západu posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ruskom, zintenzívňujú sankčný tlak, zvyšujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je prijatie (týchto) zákonov dôležité,“ povedal Borisov zákonodarcom.
Rusko vtrhlo na Ukrajinu 24. februára, ale jeho pokus o dobytie hlavného mesta Kyjev bol odrazený, pričom ruská armáda utrpela veľké straty na ľuďoch i technike. Postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny je v porovnaní s pôvodne deklarovanými plánmi pomalý - obsadenie Luhanskej oblasti ruskou armádou bolo takmer zavŕšené až minulú nedeľu.
Západ na ruskú inváziu reagoval balíkmi sankcií, zvýšil dodávky zbraní na Ukrajinu a posilnil sily NATO vo východnej Európe. Moskva všetky tieto kroky považuje za súčasť „zástupnej vojny“ Západu proti Rusku. Návrh zákona „o zabezpečení ruských ozbrojených síl počas boja proti terorizmu a iných operácií mimo územia Ruskej federácie“ predstavila vláda 30. júna. Dokument vyvolal veľkú pozornosť, a to najmä jeho časť týkajúca sa nemožnosti odmietnuť uzatváranie zmlúv.
Termín na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre druhé čítanie návrhu zákona bol stanovený na utorok do 16.00 h miestneho času, museli tak byť podané do niekoľko hodín po prvom čítaní. Oba návrhy zákonov musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, ktorej predseda Viačeslav Volodin povedal, že diskusia bude v stredu pokračovať za zatvorenými dverami. Návrhy bude ešte musieť prerokovať horná komora parlamentu a musí ich podpísať prezident Vladimir Putin.
SERGEJ ŠOJGU: RUSKO NA UKRAJINU NEVYSIELA BRANCOV
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok opäť zopakoval tvrdenie, že Rusko do bojov prebiehajúcich v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine neposiela brancov. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra Reuters. Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo popiera, že by Moskva do bojov na Ukrajine vysielala novoodvedených vojakov a tvrdí, že sa na nich zúčastňujú len profesionálni príslušníci armády a dôstojníci.
Ruské ministerstvo obrany však v marci priznalo, že na Ukrajinu boli napriek oficiálnym nariadeniam vyslané aj stovky odvedencov. „Bohužiaľ, odhalili sme viacero skutočností týkajúcich sa prítomnosti jednotiek brancov zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Prakticky všetci takíto vojaci už boli stiahnutí nazad do Ruska,“ informoval vtedy rezort, ako pripomína denník The Guardian. V dôsledku týchto skutočností následne v Rusku v júni stíhali približne desiatku armádnych dôstojníkov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Putin nariadil vojenskej prokuratúre, aby prípad vyšetrila a potrestala armádnych predstaviteľov zodpovedných za neuposlúchnutie jeho pokynov, v súlade s ktorými mali byť branci vylúčení z operácie na Ukrajine, informuje denník The Guardian citujúci zo správy ruskej agentúry RIA novosti. V Rusku každoročne odvedú na ročnú povinnú vojenskú službu približne 400.000 mladých mužov, pripomína The Guardian.