Koktejl.sk
Horúčavy v Európe počas leta minulého roka zapríčinili alebo sa podieľali na viac ako 62 700 úmrtiach, čo predstavuje nárast o takmer 25 percent oproti roku 2023. Vyplýva to zo štúdie Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie (ISGlobal) zverejnenej v pondelok, píše TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.
Počet obetí horúčav počas minuloročného leta, ktoré bolo v Európe i vo svete najteplejším v histórii meraní, výskumníci odhadujú na celkovo 62 775. Oproti 50 798 úmrtiam zaznamenaným počas leta 2023 ide o takmer 25-percentný nárast. Výskumníci pripomínajú, že okrem okamžitých zdravotných komplikácií ako úpal alebo dehydratácia horúčavy prispievajú aj k ďalším zdravotným problémom, napríklad infarktom, mozgovým príhodám alebo respiračným ochoreniam.
„V Európe bolo medzi rokmi 2022 a 2024 zaznamenaných viac ako 181 000 úmrtí súvisiacich s horúčavami,“ uviedol vedúci výskumného tímu Joan Ballester Claramunt. Podobne ako v rokoch 2002 a 2023 bolo aj vlani zďaleka najviac zasiahnutou krajinou Taliansko s odhadovanými 19 000 úmrtiami spojenými s extrémnymi horúčavami, nasledované Španielskom (6 700), Nemeckom (6 300), Gréckom (6 000) a Rumunskom (4 900).
Poradie štátov je však odlišné, pokiaľ sa do úvahy vezme počet úmrtí v pomere k veľkosti populácie. Na milión obyvateľov zahynulo najviac ľudí v spojení s extrémnym teplom v Grécku (574), Bulharsku (530) a Srbsku (379). Pre 15 z 32 zúčastnených európskych krajín bolo leto 2024 najsmrteľnejším za uplynulé roky. V štátoch ako Nemecko, Španielsko alebo Francúzsko zaznamenali však viac úmrtí spojených s horúčavami v lete 2022.
Koktejl.sk
