Nový Index prosperity: Slovensko zaostáva za Českom! Ekonómovia menovali, čo musí štát zlepšiť

Slovensko sa v rebríčku Index prosperity oproti vlaňajšku neprepadlo a zostalo na 24. mieste v EÚ. Česko sa umiestnilo na 15. mieste. SR zaostáva v spodnej tretine tohto rebríčka, avšak zlepšenia sa napríklad ukázali v znížení nezamestnanosti či raste ekonomiky za posledných päť rokov. Najvýraznejší prepad bol zaznamenaný v slobode tlače. Vo štvrtok to pri prezentácii prieskumu Index prosperity uviedli hlavní ekonómovia Slovenskej sporiteľne (SLSP) a Českej sporiteľne Mária Valachyová a Dávid Navrátil.

„V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o osem percent. To je síce lepší výsledok, ako je päťpercentný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 % a Poľsko s Bulharskom o 14 %. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka,“ povedala Valachyová.

Konkurencieschopnosť krajiny podľa nej zhoršujú vyššie ceny energií pre ťažký priemysel či zvyšovanie daní z príjmov právnických osôb aj tohtoročné zavedenie transakčnej dane pre podnikateľov a firmy. Štát by sa mal preto zamerať na zlepšenie podnikateľského prostredia, podporu domáceho aj zahraničného kapitálu, získanie investícií, zavádzanie nových technológií či udržanie si pracovnej sily, najmä mladých ľudí.

Vyššiu prosperitu je možné dosiahnuť podľa ekonómky aj väčšou podporou investičnej kultúry, teda výskumných centier, startupov a prepájaním súkromnej sféry s univerzitami. Navrátil zdôraznil, že v súčasnosti je jedným z trendov, ktoré môže krajina využiť vo svoj prospech, umelá inteligencia. Digitalizácia a automatizácia môže pomôcť Slovensku navzdory demografickým problémom.

Ekonómovia ďalej zhodnotili, že slovenské domácnosti si odkladajú menšiu časť svojich príjmov, ako je priemer EÚ. Vlani dosiahla hrubá miera úspor v EÚ 27 úroveň 14,5 %, zatiaľ čo v SR len 5,9 %. Nižšia miera úspor podľa nich znamená aj menej možností na vytvorenie si rezervy na nečakané výdavky, a to pri zvyšujúcich sa nákladoch na bývanie, neistote na trhu práce či pretrvávajúcich geopolitických hrozbách.

Zároveň takmer polovicu finančného majetku domácnosti držia vo vysoko likvidnej forme, teda v hotovosti alebo na bežných účtoch. Investičné produkty Slováci využívajú zriedkavejšie ako v západných krajinách, čím sa ochudobňujú aj o potenciálne dlhodobé výnosy, ktoré ponúkajú finančné trhy.