Koktejl.sk
Predstavitelia Únie miest Slovenska (ÚMS) na štvrtkovom stretnutí tlmočili ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer-SD), aby sa okamžite začala riešiť vnútorná bezpečnosť. Zhoršujúca sa situácia je problémom štátu, nie zodpovednosťou samospráv. Potrebné sú viaceré konkrétne kroky, ak sa situácia nezlepší, treba zmenu legislatívy. Avizujú stretnutie na ministerstve investícií i Generálnej prokuratúre.
„Prišli sme oznámiť, že naši obyvatelia s nami komunikujú a hovoria, že pocitovo, ale aj reálne sa v mestách zhoršuje bezpečnosť. Prišli sme ich vážne upozorniť na to, že realita v mestách a obciach je oveľa horšia, ako vykazujú ich štatistiky,“ skonštatoval prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.
Problémom je, že sa prijímajú zákony, ktoré znejú dobre, rýchlo sa aplikujú, ale nediskutuje sa o tom, ako to bude v praxi aplikované a ako to ovplyvní život v mestách a obciach. Zákon je tak buď veľmi ťažko vykonateľný, alebo v podstatne neprináša to, čo by mal priniesť. Prijatá legislatíva podľa únie nefunguje. Pri štatistikách, na ktoré sa odvoláva štát, by zasa bola únia opatrnejšia, keďže mnohé priestupky sa ani nenahlasujú a ak sa nevyrieši otázka priestupkov, preklasifikovania a aplikačnej praxe, štát si „zarába na obrovský problém.“
„Realita je katastrofálna, alarmujúca. Máme pomerne jasné, že tu je tento fenomén a treba s ním okamžite niečo robiť. Ľudia sa majú vo svojich mestách cítiť bezpečnejšie. Hovoríme o tom už dlhšiu dobu, aj o tom bolo dnešné stretnutie,“ poznamenal viceprezident ÚMS a primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Problém treba vnímať v dvoch rovinách. Jednou z nich sú konkrétne kroky, napríklad aj avizovaný zákon o obecnej polícii, otázne zostáva tiež, čo v realite prinesú avizovaní žandári. Druhou je legislatívna rovina, v tejto oblasti si však samosprávy uvedomujú, že debata bude dlhšia. Ak však konkrétne kroky nepovedú k zlepšeniu situácie, legislatívna zmena bude podľa únie potrebná.
Minister Susko po stretnutí skonštatoval, že evidujú a vnímajú problém, o ktorom primátori hovorili z hľadiska rastúcej, „najmä pocitovej kriminality“. V dôvodoch, ktoré tento jav spôsobujú, sa však rozchádzajú. Rezort spravodlivosti označuje za hlavný dôvod kampaň opozičných strán po prijatí trestných kódexov, že kradnúť sa oplatí, prispievať k tomu majú aj niektoré médiá či „nezodpovední predstavitelia samosprávy.“
Minister opätovne odmietol argumenty o tom, že dochádza k nárastu kriminality z hľadiska zdvihnutia výšky škody, odkedy je skutok trestným činom. Odvoláva sa na policajné štatistiky. Podotýka zároveň, že aj vlámanie do pivnice pre ukradnutie bicykla, kedy výška škody nedosiahne 700 eur, je trestným činom. Volá preto po dôslednej aplikácii platnej právnej úpravy, keďže trestný zákon podľa neho „hovorí jasne“, čo je trestným činom. Súhlasí však, že problémom je zvýšená agresivita pri protiprávnych konaniach. Ubezpečuje, že riešia aj problém recidívy.
„Problém tu je a nastavujeme na to aj príslušné opatrenia. Tie opatrenia majú dve roviny,“ povedal Susko s tým, že jedna je legislatívna a druhá nelegislatívna. Spomenul napríklad metodické usmerňovanie orgánov činných v trestnom konaní i Policajného zboru, aby bol dôsledne aplikovaný Trestný zákon i opatrenia preventívneho charakteru. V prípade legislatívnych opatrení hovorí o dohode s rezortom vnútra o „nejakých úpravách priestupkového zákona“.
„Takýto komplex nelegislatívnych a legislatívnych opatrení, samozrejme, budeme následne vyhodnocovať,“ ubezpečil Susko s tým, že vyhodnocujú aj ďalšie návrhy. Ak bude treba, sú pripravení na nejakú legislatívnu úpravu, vylučuje však návrat do pôvodného stavu. Odmieta tiež, že by vláda pri zmene zákona urobila chybu. Poukazuje tiež na to, že kriminalita stúpa vo všetkých okolitých krajinách, pričom ide o dlhodobý trend nesúvisiaci s novelizáciou Trestného zákona.
Na margo generálneho prokurátora Maroša Žilinku poznamenal, že jeho aktuálna pripomienka je k nesúvisiacemu zákonu. Vyjadril však prekvapenie z toho, že sa generálny prokurátor v tomto až teraz „zobudil.“
Koktejl.sk
