Vedci kvôli klíme bijú na poplach: Smrteľné horúčavy, hladovanie a záplavy!

Štúdia nemeckého Inštitútu pre výskum dopadov klímy v Postupime (PIK) varuje, že Zem by sa mohla do roku 2200 otepliť až o 7 °C. To by malo devastujúce dopady na globálne ekosystémy aj ľudskú civilizáciu. „Zistili sme, že maximálne oteplenie môže byť oveľa vyššie, než sa predtým očakávalo, aj pri nízkych až stredných emisiách,“ tvrdí hlavná autorka štúdie doktorka Christine Kaufhold.

Podľa nemeckých expertov by taký nárast teploty viedol k trvalej neúrode, čo by spôsobilo celosvetový nedostatok potravín a hladovania. Zároveň by stúpajúca hladina morí donútila milióny ľudí opustiť pobrežné oblasti kvôli záplavám. Extrémne prejavy počasia, ako sú suchá, vlny horúčav, požiare, tropické búrky a záplavy, by boli oveľa častejšie a ničivejšie. V lete by teploty dosahovali smrteľne vysoké hodnoty, čo by ohrozilo zdravie ľudí všetkých vekových kategórií.

„Naše výskumy jasne ukazujú, že súčasné kroky rozhodnú o budúcnosti života na tejto planéte na stovky rokov dopredu,“ uviedol Johan Rockström, riaditeľ PIK a spoluautor štúdie. Klimatická zmena tiež spúšťa tzv. spätnoväzobné slučky uhlíkového cyklu. Napríklad topenie permafrostu uvoľňuje ďalšie CO₂, čo zrýchľuje otepľovanie. Ďalším príkladom je nárast horľavej vegetácie, ktorá pri požiaroch uvoľňuje ďalšie skleníkové plyny.

Parížska klimatická dohoda z roku 2015 stanovila cieľ udržať globálne oteplenie pod 2 °C, ideálne pod 1,5 °C. Štúdia však varuje, že sa toto okno rýchlo uzatvára. „Znižovanie uhlíkových emisií musí prebiehať ešte rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo, aby bolo možné splniť cieľ Parížskej dohody,“ varuje doktor Matteo Willeit.

Vedci zároveň upozorňujú, že ani okamžité zníženie emisií nemusí zabrániť niektorým dlhodobým dopadom, pretože už vypustené skleníkové plyny budú ovplyvňovať klímu po stáročia. Štúdia bola publikovaná v časopise Environmental Research Letters.