Nosíte v sebe kúsok neandertálca? Sedem znakov to môže naznačovať!

Ako sa zlepšuje naše porozumenie genómu človeka, vedci stále častejšie nachádzajú spojitosti medzi dnešnými ľudskými vlastnosťami a krížením Homo sapiens s blízkymi príbuznými neandertálcami. Sedem znakov môže naznačiť, či má človek neandertálsku DNA.

Zhruba pred 250 000 rokmi sa raní ľudia začali z Afriky presúvať do chladnejších oblastí Eurázie. Tam sa stretli s neandertálcami, našimi vyhynutými príbuznými, a v priebehu storočí sa medzi týmito skupinami odohrávalo kríženie a výmena DNA.

Vedci z Londýnskej univerzity napríklad zistili, že ľudia s neandertálskou DNA sú citlivejší na určité typy bolesti. Konkrétne tri neandertálske varianty jedného génu ovplyvňujúceho nervový systém znižujú prah bolesti pri pichnutí ihlou – ale nie pri tlaku či teple. Takže ak neznášate injekcie, možno za to môže trocha neandertálskej krvi. "Nie nutne. Jediný spoľahlivý spôsob, ako to zistiť, je DNA test," upozorňujú vedci.

Medzi ďalšie znaky patrí dlhší nos, náchylnosť k vírusovým infekciám, silnejšia imunita voči baktériám a častejšie alergie, husté vlasy a zdravé nechty, sklon k závislosti od fajčenia a vyššia inteligencia.

Neandertálci žili v chladnom podnebí, a preto bol pre nich dlhý nos výhodou – pomáhal ohriať ľadový vzduch skôr, ako dorazil do pľúc. Jeden menej príjemný rys ich dedičstva je zvýšené riziko ťažkého priebehu vírusových ochorení vrátane Covid-19. Gén spojený s týmto rizikom nesie asi šestnásť percent Európanov.

Na druhú stranu, niektoré ich gény nám poskytli väčšiu odolnosť voči baktériám, hubám a parazitom. Bohužiaľ, tieto gény môžu zároveň spôsobovať, že imunitný systém prehnane reaguje na bežné podnety - a tým vznikajú alergie.

Neandertálska DNA je tiež spojená so silnejšími a hustejšími vlasmi, pevnými nechtami a odolnejšou kožou. Niektoré štúdie naznačujú, že ryšaví ľudia s hustými vlasmi majú častejšie neandertálske gény. Menej pozitívny je fakt, že niektorí ľudia s neandertálskou DNA sú náchylnejší na keratózy – drsné, šupinaté škvrny na koži spôsobené slnkom. Aj keď nie sú obvykle nebezpečné, môžu sa stať rakovinotvornými.

S neandertálskym dedičstvom sú spájané aj ďalšie choroby – napríklad cukrovka, lupus či Crohnova choroba. Ľudia s neandertálskou DNA majú vyššie riziko závislosti na tabaku. Samozrejme je nepravdepodobné, že by sami neandertálci boli fajčiari. Tabak z Ameriky prišiel do Európy pred 400 rokmi, keď boli dávno vyhynutí. Neandertálci neboli len silní, ale aj inteligentní - a jeden z génov, ktorý prispel k vývoju väčšieho mozgu u Homo sapiens (tzv. microcephalin), pochádza práve od nich.