Najťažšie boje druhej svetovej na našom území: Karpatsko-duklianska operácia si vyžiadala desaťtisíce obetí

Karpatsko-duklianska operácia (KDO) patrí medzi najťažšie bojové operácie v horskom teréne počas druhej svetovej vojny na území Slovenska. Vyžiadala si desaťtisíce mŕtvych a zranených na oboch stranách frontu. Udalosti, ktoré sa odohrali už pred 81 rokmi, sa pripomínajú v pondelok 6. októbra.

Pamätný deň SR má názov Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Pripomína sa od roku 2016, slovenský parlament 24. novembra 2015 rozhodol o zmene názvu spomienky na vojnové udalosti. Predtým niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.

Operácia sa začala 8. septembra 1944, keď sa Duklianskym priesmykom prebíjali prvé vojská sovietskej Červenej armády a príslušníci 1. československého armádneho zboru vedení generálom Janom Kratochvílom. Operáciu plánovali na päť dní, pričom napokon trvala až do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.

Karpatsko-duklianskou operáciou sa zároveň začalo priame oslobodzovanie. „Išlo o útočnú operáciu vojsk sovietskej 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu armádneho generála Ivana Jefimoviča Petrova,“ povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Jej zámerom bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ v predhorí Karpát a rýchly prechod sovietskej Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Podmienkou pre splnenie KDO bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku s aktívnou činnosťou partizánov. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo.

Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli totiž ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. V pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali nepriateľské sily a to v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.

„Prvé presuny nemeckých vojakov zo Slovenska sa uskutočnili už v dobe od 8. až 13. septembra 1944. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov,“ vysvetlil zástupca riaditeľa VHÚ.

Už 20. septembra 1944 v ranných hodinách jednotky prvého sledu sovietskej 242. horskej streleckej divízie po delostreleckom prepade obnovili útok a medzi 9.00 až 11.00 h prekročili československú štátnu hranicu.

Prvou slobodnou slovenskou obcou sa stal Kalinov, ktorú oslobodili príslušníci 315. gardového streleckého pluku podplukovníka J. A. Kostina a 327. horského streleckého pluku majora I. M. Morgunovského. Po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na Slovensko.

Ťažké frontové boje trvali do konca októbra. Odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.

O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie, vypovedajú oficiálne štatistiky. „Sovietska 38. armáda stratila 13.264 padlých, zomretých a nezvestných vojakov a 48.750 sa zranilo alebo zostalo chorými. Celkové straty 1. československého armádneho zboru v tomto období podľa jedného z prameňov predstavovali 935 padlých, 4518 ranených a 756 nezvestných.

Na porovnanie týchto údajov možno použiť údaje z hlásení o stratách, ktoré vypracovával štáb 1. československého armádneho zboru. Podľa hlásení o bojovej činnosti zboru od 8. septembra 1944 do prekročenia hraníc, t. j. do 6. októbra 1944, sa uvádzalo, že zbor mal celkové straty 5318 osôb, z toho 932 padlých a zomretých, 3826 ranených a 560 nezvestných. Nepriateľské straty sa odhadovali až na 52.000 padlých a ranených,“ objasnil Šumichrast.

O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj ďalšia skutočnosť a to, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše stotisíc vojakov. Nemci okrem vysokého počtu vojakov tu stratili 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní i techniky.

„Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď len v čase jej začatia sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru - 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá po bojoch v Karpatoch bola ešte počas operácie letecky presunutá na povstalecké územie,“ dodal pre TASR zástupca riaditeľa VHÚ.

Tohtoročné výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR si pripomína v nedeľu 5. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. V rámci pripraveného programu môže verejnosť sledovať prelet leteckej techniky či pietny akt kladenia vencov. Prezentovať sa budú aj kluby vojenskej histórie, historická technika a dokonca dobové jedlá.