Máte tip? Pošlite nám ho na tip@koktejl.sk
Za takú sumu ich musela mať! Keď si čitateľka Ivka všimla pri nákupe v trnavskom supermarkete zlacnené banány, neváhala ani minútu. Obľúbené ovocie Slovákov bolo zlacnené z 1,89 eur a následných 1,25 eur na parádnych 62 centov za jeden kilogram. Fotku 50 % zľavy poslala aj do redakcie Koktejlu s tým, že pri tej cene nebolo o čom.
Kľúčovou položkou, ktorá aj v novembri významne prispievala k ďalšiemu zrýchleniu inflácie, boli práve ceny potravín. Tie v novembri zdraželi o ďalšie 2 %, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 26,8 % až na 28,7 %. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech.
Potraviny tak podľa neho tvorili opäť takmer 40 % medzimesačnej inflácie a viac ako tretinu medziročnej. Zdražovanie potravín má pritom plošný charakter a prechádza cez všetky kategórie potravín. Jedinou potravinovou položkou, ktorá v porovnaní s októbrom jemne zlacnela, bolo ovocie.
Pestovatelia majú veľké očakávania
Slovenskí pestovatelia majú veľké očakávania od Strategického plánu SR novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2023 až 2027. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Napríklad pestovatelia zemiakov a zeleniny podľa nej hodnotia pozitívne prijatie strategického plánu na roky 2023 až 2027. Určite s ním nie sú spokojní na 100 %, ale oceňujú, že oproti predchádzajúcemu "strategickému plánu" (Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2022) sa reálne mohli podieľať na jeho tvorbe.
"O špeciálnej rastlinnej výrobe sa už prestalo len rozprávať, ale začalo aj skutočne konať, čo vidieť aj v nastavení strategického plánu na roky 2023 až 2027, v aktuálnych výzvach súčasného programovacieho obdobia a aj v štátnej pomoci. Pestovatelia veria, že finančné prostriedky, ktoré sa tento rok investujú do poľnohospodárstva a potravinárstva, sa pozitívne prejavia v množstve kvalitných slovenských potravín, ktoré sa dostanú na pulty obchodov a stoly slovenských spotrebiteľov," zdôraznila.
Poznamenala, že špeciálna rastlinná výroba bola dlhé roky na vedľajšej koľaji. Je prácna, náročná na ľudskú prácu a vyžaduje moderné sklady na dlhodobé uskladnenie. Pri roky trvajúcej nedostatočnej podpore sa slovenskí pestovatelia týchto plodín nestali konkurencieschopnými na jednotnom trhu EÚ.
Nedokázali vypestovať a uskladniť ovocie a zeleninu v dostatočnom množstve a za konkurencieschopné ceny. Postupné ubúdanie pestovateľských plôch a zníženie ponuky slovenskej zeleniny a ovocia na trhu tak využila konkurencia z EÚ a tretích krajín a začala do SR masívne dovážať chýbajúce ovocie, zeleninu, hrozno či víno.
"Do budúcnosti bude veľmi dôležité, aby sa presne zadefinovalo, čo je to vlastne špeciálna rastlinná výroba a ktoré plodiny do tejto skupiny patria. Momentálne nastavený trend pomoci a zvyšovania pestovateľských plôch je dobrý. Netreba však poľaviť, pestovateľom stále chýba najmä dlhodobá koncepcia alebo funkčné verejné registre. Zásadná bude aj vyššia podpora konzumných, ale najmä sadbových zemiakov, ktoré dokážeme produkovať mimoriadne kvalitné, stále však vo veľmi malom množstve," podčiarkla.
"Keďže špeciálna rastlinná výroba závisí aj od množstva zrážok, ktorých nedostatok, ako aj nerovnomerné rozloženie cítia poľnohospodári stále viac, pre jej ďalší rozvoj je mimoriadne dôležité, aby štát začal prijímať reálne kroky na revitalizáciu závlahových sústav na Slovensku," dodala hovorkyňa SPPK.