Manželskú krízu sa Dominike Cibulkovej (36) a Michalovi Navarovi (40) napokon nepodarilo prekonať. Cesty dvojice sa rozchádzajú, no aj v náročnom období sú pre oboch prioritou ich deti Jakubko (5) a Ninka, ktorá v marci oslávi tretie narodeniny. O tom, čo sa dialo za zatvorenými dverami a aké pocity sa v nej miešajú počas rozvodu, prehovorila naša bývalá tenisová hviezda v rozhovore pre časopis Slovenka.

„To, ako človek žije v konkrétnej domácnosti, to vedia len tí dvaja zainteresovaní. A vôbec by som sa k tomu nevyjadrovala, keby sa k tomu nezačali vyjadrovať iní ľudia a hovoriť o tom zo svojho pohľadu. Ja k tejto veci môžem povedať len toľko, že s Michalom sme prežili naozaj plnohodnotný a krásny život. Máme spolu dve krásne zdravé deti, pre ktoré sme tými najlepšími rodičmi a aj nimi ostaneme a hoci sa nám v jednom momente cesty rozdelili, verím, že dokážeme byť v budúcnosti priatelia a uvedomíme si, že tých pätnásť spoločných rokov malo zmysel," zdôraznila.

Pri otázke, ako vnímajú Jakubko a Ninka to, že mama a ocko už nie sú spolu, Cibulková vysvetlila, že chcú byť dobrými rodičmi a nezaťažovať ich svojimi problémami. „Táto situácia nie je ľahká pre nikoho, je šokujúca aj pre mňa, lebo ja som si nikdy nepomyslela, že by sa môj rodinný život nejako mal narušiť… Ale stalo sa. Tak, ako sa to stáva aj mnohým iným a musím sa s tým vyrovnať najlepšie, ako viem. A nepochybovať o sebe," uviedla.

Úspešná tenistka si od niekoho vypočula, že ak by pre ňu boli deti prioritou, nikdy by k rozchodu nedošlo. O tomto si blondínka myslí svoje. „Tu sa niekto iba stavia do pózy alibistu. Ja nechcem, aby naše deti boli rukojemníkmi nášho šťastia. Milujeme ich, ale naše cesty s Michalom sú rozdielne a tak sa k tomu musíme aj racionálne postaviť. Ak budeme šťastní my, potom budú šťastné aj naše deti," podčiarkla dvojnásobná mama. „S Michalom sme plnohodnotní rodičia pre naše deti aj naďalej. A verím, že raz budeme aj priatelia," zopakovala v otvorenej spovedi.

Cibulková ďalej povedala, že šport ju natoľko zocelil, až jej posunul emočnú hranicu. Aj keď niečo išlo veľmi ťažko, verila, že sa to dá zvládnuť. Takto sa stavala aj k veciam, ktoré sa jej diali v živote. „Som trénovaná, všetko zvládam a ide sa ďalej. Potom však príde moment, za ktorý sa ísť nedá. Nie je to o tom, že by sa niečo vo mne zlomilo, to nie. Je to o tom, že len viem racionálne zhodnotiť situáciu. No ale aj v tomto všetkom až racionálnom hodnotení situácie prichádzali pochybnosti. Všetko sa to vo mne bilo," zdôverila sa.

Uvedomovala si však, že sa k tomu musí postaviť zodpovedne, aby si v budúcnosti mohla povedať, že urobila to najlepšie, čo mohla. Zobrala život do vlastných rúk. „Možno som konečne dospela. Vždy mi niekto určoval život. Prispôsobovala som sa turnajom, krajinám, ľuďom. Teraz som sa rozhodla sama za seba," pokračovala.

„A musím povedať, že v konečnom dôsledku je to aj dobre, že sa o tom rozprávame, lebo konečne môžem pomenovať pocit, ktorý v sebe mám. A to je sloboda. Akoby mi niečo ťažké spadlo z pliec. Oslobodila som sa od trápenia, ťažkostí, toho, čo povedia ľudia. Od toho, že čo bude, ak sa mi zrúti môj ideálny svet. Konečne som sama sebou," povedala bez okolkov.

V situácii, ktorá sa im udiala, sa na veci začala pozerať inak. „Musela som sa spoliehať sama na seba. A oveľa, oveľa viac. Ale povedala som si: Ok. Chcem robiť veci, na ktoré som doteraz nemala čas a uvidím, čo v najbližších mesiacoch začnem realizovať. Nechám sa prekvapiť," dodala Cibulková.