Meteorológovia z portálu Severe Weather Europe majú prvé jasnejšie signály o tom, aké počasie môžeme očakávať na prelome zimy a jari. Podľa nových modelov dôjde v polovici februára ku kolapsu polárneho víru, ktorý výrazne ovplyvní počasie v Európe. Chladné prúdenie sa môže udržať dlhšie, než býva obvyklé.
Odborníci potvrdili fenomén výrazného oteplenia v stratosfére, ktorého priamym dôsledkom bude rozpad polárneho víru. Práve tento atmosférický jav štandardne spôsobuje, že mrazivý arktický vzduch prenikne hlboko do južnejších oblastí, ktoré bežne nezasahuje. "Nové predpovede potvrdzujú rozdelenie a kolaps polárneho víru v polovici februára,“ upozornili vo svojej analýze.
Polárny vír si môžeme predstaviť ako prirodzenú bariéru, ktorá počas zimných mesiacov izoluje mrazivý arktický vzduch v oblasti severného pólu. Akonáhle však dôjde k jeho narušeniu, tento studený vzduch sa začne nekontrolovane vylievať smerom na juh, pričom zasahuje Severnú Ameriku aj Európu. "Rozpad polárnej cirkulácie vytvára dlhodobý chladný vzorec počasia,“ vysvetlili.
Prvotné náznaky tohto javu už pociťuje Severná Amerika, kde teplotné rekordy padajú hlboko pod dlhodobý priemer. Podľa meteorológov čaká veľmi podobný scenár aj Európu. Najviac ohrozené sú severné a východné časti kontinentu. Nemá ísť o jednorazovú záležitosť, ale mrazivé vlny sa môžu vracať opakovane v niekoľkých etapách.
Aktuálne modely naznačujú, že chladné prúdenie by mohlo ovplyvniť aj úvodné týždne jarnej sezóny. Dôvodom je oslabený polárny vír, ktorému môže trvať nezvyčajne dlho, kým sa vráti do pôvodnej formy. „Existujú prvé náznaky, že tento stav môže pretrvať až do začiatku jari,“ predpokladajú experti.
Celú situáciu znepríjemňuje skutočnosť, že dôsledky oteplenia v stratosfére sa v nižších vrstvách atmosféry neprejavia okamžite. Najciteľnejší prepad teplôt nás preto môže zasiahnuť až na samotnom konci februára alebo dokonca v prvej marcovej dekáde. Analytici v súvislosti s týmto vývojom dvíhajú varovný prst pred príliš skorým očakávaním jarného oteplenia.
Dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že obdobie nasledujúce po rozpade polárneho víru patrí k absolútne najchladnejším fázam zimy. Aj v prípade, že sa nakrátko oteplí, mráz bude mať tendenciu sa do Európy opakovane vracať. Tohtoročná jar tak s najväčšou pravdepodobnosťou neodštartuje slnečnými lúčmi, ale skôr sychravým a nehostinným počasím.
