Rudolf Schuster spomína na spory s ochrankármi: Keby ste videli, čo tí tam so mnou robili za cirkus!

Štvrtého januára oslávil bývalý prezident Rudolf Schuster 90. narodeniny a jeho energiu a nasadenie by mu mohli závidieť aj mladší. Tieto vlastnosti ho sprevádzali aj počas jeho úradovania v Grasalkovičovom paláci, kedy s ním mali ochrankári plné ruky práce. To, ako si na tieto časy spomína, prezradil pre Plus 7 dní.

Najhoršie to znášal počas dovoleniek, najmä v zahraničí, kedy si chcel vychutnať všetky aktivity, čo daná destinácia ponúkala. „Boli sme v Chorvátsku s manželkou a deťmi a bolo to nepríjemné. Chcel som sa ponárať a fotiť dno. Keby ste videli, čo tí tam so mnou robili za cirkus…,“ spomína.

O nič lepšie to nebolo ani počas oficiálnej návštevy Brazílie, ktorú si predĺžil na súkromnú dovolenku. „Keď som vybavil oficiality, lietadlo som poslal naspäť a ja som tam ostal na dovolenke. Prišla za mnou aj rodina. Žiaľ, ochrankárov som nemohol poslať lietad­lom na Slovensko, a tak sme sa neustále sporili. Ja som mal svoj zámer, chcel som si nafilmovať niektoré veci a im sa tá džungľa zdala nebezpečná a riskantná. Bol to s nimi veľký problém,“ dodáva Schuster.

Významný slovenský politik, spisovateľ, cestovateľ a diplomat sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve neďaleko Košíc. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave vyštudoval v roku 1959 odbor inžinierske staviteľstvo a v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.

Od roku 1960 pracoval v Bratislave na Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave, potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Po návrate do Košíc sa v roku 1962 zamestnal vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) a v roku 1974 začal pracovať na Národnom výbore mesta Košíc.

Primátorom Košíc bol prvýkrát v rokoch 1983 až 1986. V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR), do 30. novembra 1989 bol tiež predsedom Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach. Od roku 1964 bol členom a neskôr funkcionárom Komunistickej strany Slovenska (KSS).

Na post predsedu SNR sa dostal počas Novembra '89, keď vystriedal skompromitovaného Viliama Šalgoviča. Funkciu zastával od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990. Potom až do marca 1992 pôsobil ako veľvyslanec Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Kanade. Po návrate na Slovensko pracoval do roku 1994 na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave.

Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 za primátora Košíc, uspel takisto v komunálnych voľbách v decembri 1998. V tom čase sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom a ktorá v parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 získala 8,01 percenta hlasov. Schuster získal mandát poslanca Národnej rady (NR) SR a SOP sa stala súčasťou vládnej koalície.

Zároveň sa uchádzal ako kandidát vládnej koalície o post prezidenta. V prvom kole historicky prvých priamych prezidentských volieb 15. mája zvíťazil so ziskom 47,38 percenta, hlas mu odovzdalo 1 396 950 voličov.

V druhom kole porazil Vladimíra Mečiara, keď zaňho hlasovalo 57,18 percenta (1 727 481) voličov a stal sa prezidentom SR. Inaugurovaný bol 15. júna 1999. Počas jeho funkčného obdobia SR vstúpila do Severoatlantickej aliancie (29. marca 2004), aj do Európskej únie (1. mája 2004).

V roku 2000 prezident Rudolf Schuster zápasil s vážnym ochorením. Hospitalizovali ho 14. júna 2000 v nemocnici Ministerstva vnútra SR s horúčkami a rozvratom vnútorného prostredia. V kritickom stave ho 28. júna 2000 previezli do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku. Tam sa jeho stav začal zlepšovať a 15. augusta 2000 sa vrátil späť do vlasti. „Som rád, že som tieto dramatické chvíle, počas ktorých som bojoval o holý život, prežil. Smrť visela doslova na vlásku,“ povedal neskôr pre TASR.

Schuster je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty. Vo svojom rodnom Medzeve si v novembri 2001 zriadil malé súkromné filmové múzeum. Známa je jeho záľuba v cestovaní.

Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných ocenení i čestných doktorátov. Najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku - Európsku cenu Karola IV. - mu udelili 11. júna 2011. Titulom čestný občan (Civis honoris causa) ho ocenila 11. septembra 2016 Debrecínska univerzita. V tom istom roku mu v Macedónsku na pôde Univerzity sv. Klimenta Ochridského v Bitole udelili čestný doktorát. Minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský mu 29. júna 2023 udelil Medailu za zásluhy o slovenskú diplomaciu.

S manželkou Irenou vychovali syna Petra a dcéru Ingrid. Irena Schusterová zomrela 24. mája 2008 vo veku 70 rokov po srdcovej príhode.