Odborníci na klímu a meteorológiu varujú pred príchodom fenoménu „super El Niño“. Tento klimatický jav podľa portálu iMeteo.sk zásadne prekreslí mapu svetového počasia. Kým niektoré regióny zasiahnu ničivé záplavy, iné budú čeliť extrémne suchému počasiu a požiarom. Zároveň sa očakáva, že tento fenomén ešte viac urýchli tempo globálneho otepľovania.
Globálny klimatický systém momentálne čelí atmosférickému resetu, ktorý má ambíciu prepísať štatistiky v roku 2026. Indície čoraz jasnejšie naznačujú, že El Niño je nielen predo dvermi s predpokladaným nástupom na prelome leta a jesene, ale že môže nadobudnúť mimoriadnu intenzitu.
Aktuálne modely naznačujú, že by mohlo ísť o kategóriu „super El Niño“, čo by znamenalo zosilnenie jeho globálnych dôsledkov. Udalosti takejto intenzity sa v klimatických dejinách vyskytujú len ojedinele. Najnovšie merania z hlbín Tichého oceánu odhaľujú alarmujúce hromadenie tepla, ktoré predznamenáva zrod ničivého fenoménu.
Zatiaľ čo na oficiálne vyhlásenie bežného javu El Niño postačuje nárast teploty vody v tropickom Pacifiku o 0,5 °C nad dlhodobý priemer, jeho „super" verzia prichádza v momente, keď sa teplotná odchýlka vyšplhá nad hranicu extrémnych 2 °C. Záznamy z kľúčového regiónu potvrdzujú masívny nárast teplôt, pričom anomálie už v týchto chvíľach atakujú kritickú hranicu 2,0 °C.
Tento extrém majú na svedomí prudké západné vetry, ktoré vo forme tzv. Kelvinovej vlny ženú masy teplej vody smerom na východ. Všetko nasvedčuje tomu, že sme svedkami zrodu jedného z najsilnejších klimatických javov za posledné dekády, ktorý sa svojou intenzitou vyrovná rekordným rokom 1997 či 2015. Tepelný „motor" má čoskoro uvoľniť do atmosféry gigantické množstvo energie, čím fatálne rozvráti prúdenie a globálne prekreslí sezónne vzorce počasia.
Vplyv El Niña na Európu
Podstatou javu El Niño je nezvyčajné oteplenie povrchových vôd v rovníkovej časti Tichého oceánu, čo spúšťa reťazovú reakciu zmien v prúdení vetrov a zrážkových schémach. Je známy najmä tým, že dramaticky zvyšuje riziko extrémneho sucha a horúčav v Austrálii, kde sa v dôsledku toho množia ničivé lesné požiare. Podobne ohrozené sú však aj ďalšie regióny. Nedostatku vlahy pravidelne čelia severné oblasti Južnej Ameriky, stredná a južná časť Afriky, ale aj India.
Kým niektoré krajiny vysychajú, El Niño do iných regiónov vháňa ničivé zrážky. Riziko záplav sa výrazne zvyšuje najmä v juhovýchodnej časti Južnej Ameriky, v oblasti Afrického rohu, v Iráne, Afganistane a ďalších kútoch južnej a strednej Ázie. Európa pocíti tieto zmeny nepriamo cez kolísanie tlaku nad Atlantikom.
Pre zimu 2026/2027 to pravdepodobne znamená scenár s minimom snehu a dominantným prílevom teplého vzduchu. Prvé drastické prejavy však uvidíme oveľa skôr. Už leto 2026 by malo do severozápadnej Ameriky aj Európy priniesť abnormálne horúčavy.
Pre Atlantik tento fenomén paradoxne vytvorí akýsi „ochranný štít“ - silný strih vetra pravdepodobne utlmí tvorbu hurikánov, čo by mohlo viesť k prekvapivo pokojnej sezóne búrok. Svet sa tak musí pripraviť na obdobie, v ktorom spojené sily oceánu a atmosféry vytvoria nepredvídateľné extrémy. Tie zasiahnu milióny ľudí vrátane nás - Európanov.
