Koktejl.sk
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), ktorá patrí k najdôležitejším pilierom moci Vladimira Putina (73), zrejme stojí na prahu masívnych čistiek a personálnych zmien. Podľa nezávislého portálu Važnyje istorii nedávno opustil svoj post zo zdravotných dôvodov Sergej Alpatov, šéf kľúčovej Služby ekonomickej bezpečnosti (SEB), ktorá dohliada na finančný sektor, administratívu prezidenta, vládu a veľké ropné či plynárenské korporácie.
Nad tajnou službou sa tak vznáša hrozba reorganizácie, ktorá by mohla stáť kreslo aj samotného riaditeľa FSB Alexandra Bortnikova (74). Ten riadi FSB už 18 rokov, pričom služba za ten čas získala obrovský vplyv. V poslednom čase sa však hovorí, že Bortnikov si žiada odchod do dôchodku a jeho povinnosti čoraz častejšie preberá prvý námestník Sergej Koroľov, ktorého médiá spájajú s vplyvnými oligarchami, píše Rádio Sloboda.
Ruská elita podľa agentúry Bloomberg pociťuje rastúce obavy, že by sa táto mocná inštitúcia mohla vymknúť spod kontroly. Podľa politológa Ruslana Ajsina za Putinovým rozhodnutím prepísať štruktúry tajnej služby môže stáť typická paranoja diktátorov.
„Putin sa pravdepodobne zľakol, že sa za jeho chrbtom odohrávajú udalosti, ktoré môžu poškodiť jeho autoritu. Tento strach ho núti neustále ,miešať karty‘ a presúvať kádre. Pomaly prechádza na Stalinov model a domnieva sa, že silové zložky je nutné periodicky čistiť, inak začnú samy seba považovať za hlavného aktéra v štáte,“ vysvetľuje Ajsin.
Dôvodom však môže byť aj vek. Politik a bývalý poslanec Gennadij Gudkov pripomína, že Putinovi aj jeho okoliu tiahne na polovicu 80-tky a „vo veku nad 70 rokov je už zložité viesť silové rezorty“. Gudkov zároveň upozorňuje na možné riziká výmeny stráží za mladších nástupcov.
„Prídu mladší, tvrdší a ambicióznejší jedinci. Dnes môžu pôsobiť absolútne lojálne, ale nikdy neviete, čo sa v nich skrýva a či nebudú konať nepredvídateľne,“ uviedol Gudkov, pričom pripomenul, že aj z Putina, ktorého kedysi do Kremľa priviedli ako neškodnú a ľahko ovládateľnú figúrku, sa nakoniec vykľul autokrat.
Okrem Koroľova sa medzi možnými nástupcami na čelo FSB spomína aj Ivan Tkačov, šéf vojenskej kontrarozviedky. Ajsin to vidí ako odraz súčasnej vojnovej reality. „Vojna mení všetko. Ľudia z vojenskej kontrarozviedky nadobúdajú mimoriadnu váhu, lebo ,sú v obraze‘. Okolo vojny a potláčania opozície sa dnes buduje celá mocenská štruktúra. Nastupujú mladí vlci, ktorí si dravým spôsobom prerážajú cestu,“ uzatvára politológ.
Koktejl.sk
