Koktejl.sk
Lucia Poppová patrila medzi popredné operné hviezdy a dlhé roky žiarila na všetkých svetových operných a koncertných pódiách ako obzvlášť uznávaná interpretka najmä diel Wolfganga Amadeusa Mozarta a Richarda Straussa.
Jej bohatú umeleckú činnosť odmenili množstvom významných ocenení: Viedenská opera jej udelila čestné členstvo, Viedenskí filharmonici Striebornú ružu, v Rakúsku a nemeckom Bavorsku jej udelili titul Kammersängerin. Na jej počesť sa každoročne usporadúva koncert v Slovenskej filharmónii v Bratislave Hommage a Lucia Popp a medzinárodná spevácka súťaž Lucie Poppovej.
Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Jej umelecké začiatky sa viažu na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde študovala operný a koncertný spev. Z viacerých postáv na javisku Divadelného štúdia VŠMU vynikla jej Phillina (Mignon 1962). Počas štúdia spolupracovala s Operou Slovenského národného divadla (SND) v drobných úlohách, napríklad pohostinsky spievala Kráľovnú noci v Čarovnej flaute.
V súvislosti s jej mimoriadnymi úspechmi v opernom speve sa akosi pozabudlo, že v roku 1958 vytvorila epizódnu úlohu vo filme Štyridsaťštyri a v rokoch 1962-1963 hlavnú ženskú úlohu - Aničku - vo filme Jánošík.
V roku 1963 odišla Lucia Poppová do Rakúska, kde pôsobila vo viedenskej Štátnej opere. Spievala v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Mníchove (Nemecko), Salzburgu (Rakúsko), v londýnskej Covent Garden (Veľká Británia), v newyorskej Metropolitan Opere (USA), v parížskej Veľkej opere (Francúzsko), milánskej La Scale (Taliansko) a na veľkých amerických javiskách.
Hoci jej doménou boli najmä repertoár Wolfganga Amadeusa Mozarta a Richarda Straussa, v druhej polovici 60. rokov 20. storočia ju na najväčších svetových scénach preslávili okrem Kráľovnej noci (Čarovná flauta) aj postavy: Zerlina (Don Giovanni), Despina (Cosi fan tutte), Pamina (Čarovná flauta), Zuzanka a neskôr Grófka (Figarova svadba), Sophie (Gavalier s ružou). Poslednú spievala prvý raz vo Viedni v roku 1966.
Jej veľmi bohatý repertoár obsahoval ďalšie profilové úlohy, napríklad Eurydika (Orfeus a Eurydika), Anička (Čarostrelec), Manon (Manon) a po roku 1980 aj dramatickejšie postavy, napríklad Tatiana (Eugen Onegin), Marienka (Predaná nevesta), Evička (Majstri speváci norimberskí) a najmä dve straussovské postavy Maršalka (Gavalier s ružou) a Arabella (Arabella).
Javiskový šarm, zvonivý soprán, bohatá muzikalita vokálneho prejavu, herecké danosti, ako aj bohatá koncertná činnosť a spolupráca s filmom a gramofónovými spoločnosťami urobili z Lucie Poppovej jednu z najpopulárnejších operných hviezd. Jej hlas je zachytený na 135 dlhohrajúcich platniach.
Po sobáši sa usadila s manželom v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Zákerná choroba, o ktorej dlho nepovedala ani rodičom, predčasne ukončila jej plodný život. Že niečo nie je s dcérou v poriadku si všimol jej otec: „Nakoniec mi všetko rozpovedala. Že pred jedenástimi mesiacmi jej povedali, koľko ešte bude žiť,” povedal kedysi pre Sme Rudolf Popp.
Zomrela 16. novembra 1993 v nemeckom Mníchove, niekoľko dní po svojich 54. narodeninách a pochovaná je v Bratislave. Ešte štyri dni pred smrťou telefonovala so svojou kamarátkou Ursulou: „Naposledy sme si telefonovali na jej narodeniny. Štebotala, žartovala – Áno, som v nemocnici, iba taká maličkosť. Skutočne, nič som netušila. A o štyri dni prišla tá správa, bol to neuveriteľný šok,” prezradila pre RTVS so slzami v očiach.
Pocta vo Viedni
V priestoroch Viedenskej štátnej opery v roku 2017 slávnostne odhalili bustu slovenskej opernej legendy Lucie Popp. Stalo sa tak na mieste, kde svetoznáma sopranistka začala svoju slávnu medzinárodnú kariéru.
Bustu odhalili štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok a režisér Otto Schenk, ktorý spolurozhodoval o angažmáne pre Luciu Popp vo viedenskej opere v roku 1963. „Jej hlas mal neuveriteľnú, jedinečnú farbu. Doteraz som si nedokázal zvyknúť, že už tento hlas naživo nemôžem počuť,“ povedal Schenk pri odhaľovaní busty.
Autorom diela je umelecký sochár Juraj Čutek. Busta je z dreva, z ktorého Čutek robí väčšinu svojich výtvorov, v tomto prípade však drevo symbolizuje aj typický materiál pre Slovensko, rodnú krajinu umelkyne. Prvok, ktorý má symbolizovať jedinečnosť opernej divy, je ozdoba hlavy.
„Inšpiroval som sa čelenkou, ktorú mala v predstavení Kráľovná noci tu vo viedenskej opere, no v tomto prípade ide o koreň, ktorý symbolizuje našu spätosť s domovom, s našimi koreňmi i ľuďmi, ktorí sa zo Slovenska rozleteli do sveta a robia mu tam dobré meno,“ uviedol sochár pre TASR.
Z obdivu k Lucii Popp sa vyznal i súčasný riaditeľ Viedenskej štátnej opery Dominique Meyer. Jej úspech a jedinečnosť tkvela podľa neho v tom, že vedela svoju vnútornú krásu vniesť i do svojich vystúpení na javisku. „Som presvedčený, že niečo z nej je dodnes prítomné i tu, vo Viedenskej štátnej opere,“ dodal.
Na slávnostnom akte nechýbali medzi divákmi ďalšie hviezdy slovenskej opery - Edita Gruberová, Gabriela Beňačková či Peter Dvorský. Prítomní boli aj zástupcovia Ministerstva kultúry SR i Slovenského národného divadla. Podujatie zorganizoval Slovenský inštitút vo Viedni a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku. Záštitu nad podujatím prevzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.
Koktejl.sk
