Mužná brada, výrazná čeľusť a svalnatá postava – črty, ktoré sú často vnímané ako ideál mužskej krásy. Nový výskum však ukazuje, že ženy uprednostňujú skôr mužov s jemnejšími, ženskými rysmi. Teda aspoň v prípade, že hľadajú partnera na dlhodobý vzťah.
Z výskumu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 1500 respondentov z Japonska a Veľkej Británie vyplynulo, že ženy vo všeobecnosti nedávajú prednosť mužom s maskulínnymi črtami. Táto preferencia bola konzistentná naprieč pohlaviami, sexuálnou orientáciou aj etnickými skupinami, líšila sa len intenzita tejto preferencie.
„Boli sme trochu prekvapení, že sme neobjavili žiadnu skupinu, ktorá by uprednostňovala maskulinitu v mužských tvárach,“ uviedla hlavná autorka výskumu, doktorka Thora Bjornsdottirová z University of Stirling.
Napríklad medzi heterosexuálnymi ženami vo Veľkej Británii mladšie účastníčky výraznejšie uprednostňovali jemnejšie črty u mužov. To môže vysvetľovať popularitu Toma Hollanda, Timothéeho Chalameta či Harryho Stylesa – hercov a spevákov, ktorí nie sú typickými predstaviteľmi mužného ideálu, no tešia sa veľkej obľube medzi mladými fanúšikmi.
„Je dôležité poznamenať, že niektoré heterosexuálne ženy preferujú mužné črty, ale ako skupina v priemere v našej štúdii neuprednostňovali ani maskulinitu, ani femininitu,“ dodala Bjornsdottirová.
Výskum poukázal aj na kultúrne rozdiely, japonskí muži aj ženy vo všeobecnosti silnejšie uprednostňovali jemnejšie črty ako britskí účastníci, najmä pri mužských tvárach. Autori zároveň odhalili rozdiely v atraktivite v závislosti od etnicity a pohlavia. Belošské ženy boli vnímané ako atraktívnejšie, ak mali feminínnejšie črty, zatiaľ čo u východoázijských mužov jemnejšie črty výraznejšie zvyšovali atraktivitu v porovnaní s belochmi.
„Ľudia nevnímajú len atraktivitu pri pohľade na tvár, ale podvedome si vytvárajú aj predstavu o tom, aký ten človek je, akú má osobnosť. Napríklad existujú výskumy, podľa ktorých ľudia predpokladajú, že muži s jemnejšími črtami budú lepšími opatrovateľmi, zatiaľ čo muži s tvrdými budú dominantnejší, ale menej spoľahliví, hoci to, samozrejme, nemusí zodpovedať realite,“ doplnila autorka.
Bisexuálni muži v oboch krajinách uprednostňovali menej feminínne rysy u žien než heterosexuálni muži, no v hodnotení mužských tvárí sa veľmi podobali heterosexuálnym mužom. Homosexuálni muži naopak všeobecne uprednostňovali vyšší stupeň maskulinity u oboch pohlaví.
Bisexuálne ženy vykazovali kultúrne podmienené rozdiely: britské preferovali feminínne črty u mužov a maskulínne u žien, zatiaľ čo japonské ženy mali tendenciu uprednostňovať menej feminínne črty oboch pohlaví.