Rebélia autora Vody, čo ma drží nad vodou: V Bratislave nezostali dvere, ktoré by nevykopol!

Slovenská televízia odvysiela v nedeľu 2. marca o 20.10 h na Dvojke deviatu epizódu unikátneho dokumentárneho cyklu Textári, ktorý odhaľuje tvorivé procesy a životné príbehy najvýznamnejších textárov slovenskej hudobnej scény.

V deviatej epizóde dokumentárneho cyklu Textári si diváci môžu pozrieť príbeh Jozefa Urbana. Tento legendárny básnik a výnimočný textár stál pri zrode mnohých ikonických piesní a jeho poézia oslovila celé generácie. Jozef Urban dokázal osloviť široké publikum už ako básnik. Jeho obraznosť, jazyk, spevnosť i originalita si našli svojich priaznivcov nielen v literatúre, ale aj v hudobnom svete.

Už ako tínedžer písal texty, ktoré by si iní autori netrúfli napísať ani v dospelosti. Jeho debutová zbierka Malý zúrivý Robinson priniesla do slovenskej poézie novú energiu a sviežosť, no jeho talent sa naplno prejavil aj v hudobných textoch. Voda, čo ma drží nad vodou, Vráť trochu lásky medzi nás či Len s ňou – to sú skladby, ktoré dodnes rezonujú medzi poslucháčmi. Urbanova schopnosť prepojiť literárnu hĺbku s populárnou hudbou bola jedinečná. Dokázal dať večnosť do dnešného, do všedného.

Ako sám tvrdil, piesňový text musí byť vkusný, úderný a nesmie skĺzavať do gýča. To sa mu podarilo dokonale. V dokumente autori predstavia nielen Urbanovu tvorbu, ale aj jeho osobnosť. Bol typickým umelcom, charizmatickým, no rozorvaným zároveň, ktorý celý život balansoval medzi slobodou a vnútornými démonmi.

Bol známy tým, že svoj život žil naplno – miloval hudbu, literatúru a umenie, no zároveň sa nevyhýbal bohémskemu životnému štýlu. Urban bol človek, ktorý sa dokázal smiať na vlastných slabostiach, no zároveň ich prežíval s tragickou hĺbkou. Svojich priateľov a kolegov očaril nielen talentom, ale aj veľkorysosťou.

Keď mal peniaze, vždy ich minul na priateľov a zábavu. Keď ich nemal, žil na sekeru. Bol rovnako spontánny vo svojej tvorbe – mnohé zo svojich najslávnejších textov napísal v priebehu jednej noci. Tak vznikla aj ikonická Voda, čo ma drží nad vodou, ktorej inšpiráciou bola fotografia priateľa Juraja Kuniaka ležiaceho v Mŕtvom mori. Jozef Urban zomrel 28. apríla 1999 pri tragickej autonehode.

Jeho známi spomínajú aj na to, že v Bratislave nezostali dvere, ktoré by nevykopol. "Jožo celý život utekal. Utekal pred svojimi démonmi. Za rok býval vo všetkých častiach Bratislavy, lebo Jožo bol známy tým, že strácal kľúče. V tých podnájmoch, kde býval, keď prišiel a nenašiel kľúče, tak použil univerzálny zámok a vykopol dvere, " uviedol spisovateľ Ondrej Kalamár.

"Keď býval u mňa v garsónke, raz si zabudol kľúč, tak vykopol okno. On vykopával dvere alebo okná a už v tej Bratislave proste nezostal dostatok dverí, ktoré by ešte Jožko mohol vykopnúť. A to nie je metafora," dodal spisovateľ Ján Litvák.

Osud mu nedoprial dlhý život, no jeho dielo zostalo nesmrteľné. Aj dnes jeho texty spievajú nové generácie umelcov a jeho básne si nachádzajú stále nových čitateľov. Sledujte deviatu epizódu dokumentárneho cyklu Textári v nedeľu 2. marca o 20.10 h na Dvojke a nenechajte si ujsť príbeh básnika a textára, ktorého slová prekonali čas.