Jana Wagnerová: Dabovala tisíc postáv, dnes je hlasom tých, ktorých nikto nepočuje

Diváci ju poznajú zo seriálov ako Panelák, Rodinné prípady, Oteckovia a Sľub. Dlhé roky pôsobí v dabingu – prepožičala dušu tisíckam postáv najskôr ako hlas, neskôr ako režisérka slovenského znenia. Režírovala desiatky zahraničných filmov a seriálov, v ktorých rozhodovala o tom, ako budú znieť emócie v slovenčine.

Z tejto profesie si priniesla cit pre rytmus, ticho, slovo – ale aj schopnosť pracovať s ľuďmi. Nie autoritatívne, ale partnersky. Vie, kedy má človeka potiahnuť – a kedy ho len nechať, aby sa k niečomu dostal sám.

Jana sa venuje aj kurzom vystupovania pred kamerou a na verejnosti, kde pomáha dospelým nájsť vlastný prejav. Bez klišé, bez naučených gest.

„Každý potrebuje niečo iné. Niekoho treba naučiť dôverovať svojmu hlasu. Iného zas naučiť, že aj ticho pred publikom má silu. A niektorí musia objaviť, že to, čo hovoria, má hodnotu – aj bez efektných slov,“ vysvetľuje.

Tvorcovia Strážcu tolerancie a zrkadiel vedeli, že potrebujú niekoho, kto nebude len hrať – ale bude. Preto scenárista Martin Zatovič napísal postavu priamo pre ňu:

„Jana má výnimočnú schopnosť byť na scéne bez toho, aby pútala pozornosť silou. Prosto je tam – a to stačí. Deti cítia, že jej slová majú váhu.“

Jana sa tak stáva herečkou v dramatizovaných scénkach aj moderátorskou alternáciou Nathana Christiana v interaktívnej talkshow. Jej úlohou nie je „zabávať“, ale prepojiť príbeh s emóciou a hlavne – so zmyslom.

Jana je mamou dospievajúceho syna a otvorene hovorí aj o svojom vlastnom náročnejšom detstve. Vie, aké je to, keď dieťa mlčí – alebo naopak kričí, a nikto ho nepočuje.

„Tínedžeri sú veľmi citliví. Nepotrebujú poučky, ale pravdu. A keď ju ucítia, dokážu ju prijať,“ dodáva. Aj preto sa v projekte venuje témam ako mlčanie v triede, tlak v kolektíve, pocity neprijatia či vnútorné konflikty.

Popri herectve a pedagogike sa Jana venuje aj výtvarnému umeniu. Maľuje intuitívne, vrstvami – technicky aj emočne. Používa UV pigmenty, metalické prvky, štruktúry. Každý obraz je pohyb, detail a odkaz.

„Maľujem pocit, nie tému. Až keď obraz dokončím, pochopím, čo hovorí,“ vysvetľuje.

Pred pár dňami vystavovala svoje obrazy aj v galerijných priestoroch Bratislavského hradu, kde sa stali výrazným vizuálnym zážitkom pre stovky návštevníkov. Jej diela budú navyše súčasťou výstavnej zóny Strážcu zrkadiel – nie ako kulisa, ale ako paralelný hlas programu.

Osobitným partnerom projektu je OZ Minibodka, ktoré vedie Milan Daniel. Organizácia sa už roky venuje pomoci týraným deťom na Slovensku, najmä z marginalizovaných komunít. Autor projektu David Schwartz, ktorý z tejto komunity pochádza, zdôrazňuje:

„Som nesmierne rád, že sa Jana Wagnerová stala ambasádorkou práve pre Minibodku. Výťažok z formátu Strážca zrkadiel smeruje na podporu aktivít tohto OZ – aby deti, ktoré prežívajú ťažké situácie, dostali konkrétnu pomoc.“

Prvok minibodky je zároveň umeleckou bodkou každého podujatia – symbolickým gestom, ktoré pripomína, že aj malý čin môže zmeniť veľa.

Jana Wagnerová nie je ambasádorka na plagáte. Je plnohodnotnou členkou tvorivého tímu Strážcu zrkadiel, zúčastňuje sa skúšok, porád aj diskusií. „Chcem vedieť, čo budem hovoriť – ale ešte viac, komu to budem hovoriť a prečo,“ zdôrazňuje.

Jej úlohou nie je motivovať. Jej úlohou je byť. Byť s deťmi, s divákmi, s kolegami. Byť hlasom, ktorý nepotrebuje kričať, aby mal silu.

👉 Strážca zrkadiel je nový formát, ktorý spája stand-up, talkshow, hudbu, maľbu a živé príbehy. Vznikol ako „dospelý brat“ školského projektu Strážca tolerancie. Nie je dokonalý – je skutočný.

A práve preto pripomína niečo podstatné: že každý z nás by sa mal vedieť pozrieť do zrkadla, vážiť si seba – a mať sa viac rád.