Španielsko, ktoré dlhodobo patrí medzi najobľúbenejšie európske dovolenkové destinácie, sa turistom už čoskoro predraží. Od 1. decembra 2026 začne vláda uplatňovať 10-percentnú DPH na zariadené krátkodobé prenájmy do 30 nocí, ktoré ponúkajú hotelové služby, ako je upratovanie či pranie. Toto opatrenie zasiahne trh s viac ako pol miliónom nehnuteľností na platformách ako Airbnb a Booking.com, uvádza web Metro.
Vyššie náklady na ubytovanie tak pocítia návštevníci na pevnine, ale aj na populárnych ostrovoch ako Malorka, Ibiza či Kanárske ostrovy. Tento krok je priamou reakciou na vážnu bytovú krízu a neúnosný turizmus, ktorý vyvoláva hnev domácich obyvateľov. Vo veľkých mestách, ako sú Madrid, Barcelona či Valencia, sú miestni vytláčaní z trhu s bývaním zahraničnými investormi a masívnym nárastom dovolenkových prenájmov.
Ceny nájmov za posledné desaťročie stúpli o 87 %, čo vyústilo do rozsiahlych celonárodných protestov. Španieli obviňujú krátkodobé prenájmy z enormného zvyšovania životných nákladov a ničenia lokálnych komunít, pričom krajine podľa odhadov bude do roku 2027 chýbať až 800-tisíc domovov.
Pre turistov to znamená, že si pri plánovaní rozpočtu budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. „Ak sa celá 10-percentná daň prenesie na zákazníkov, prenájom za 1 000 eur by stál o 100 eur viac. Skutočný dopad však bude závisieť od ceny nehnuteľnosti a od toho, ako na zmenu zareagujú jednotliví majitelia,“ upozorňuje riaditeľ britskej spoločnosti Caxton Rupert Lee Browne.
Odborníci preto odporúčajú, aby si cestovatelia pred rezerváciou dôkladne skontrolovali, či uvádzaná suma už zahŕňa všetky dane a poplatky, a aby ubytovanie vnímali ako kľúčovú súčasť celkového rozpočtu. Napriek zdražovaniu sa nepredpokladá, že by Španielsko prišlo o svoj status turistickej veľmoci.
Andrew Harrison-Chinn z cestovateľskej platformy Dragonpass si nemyslí, že by navýšenie ceny o pár desiatok eur náhle odradilo rodiny od letnej dovolenky. Očakáva však zmenu v správaní spotrebiteľov. Turisti budú pri výbere ubytovania cenovo citlivejší, začnú viac porovnávať celkové náklady a častejšie zvažovať flexibilitu v termínoch či lokalitách. Namiesto automatického návratu do toho istého letoviska tak môžu hľadať výhodnejšie alternatívy mimo hlavnej sezóny.
