Smrť bývalého pápeža Benedikta XVI.: Stane sa niečo, čo ešte Vatikán nezažil!

Koniec roka so sebou priniesol smutnú správu. Bývalý pápež Benedikt XVI. zomrel vo svojej vatikánskej rezidencii vo veku 95 rokov, takmer desať rokov po tom, čo odstúpil kvôli chorému zdraviu, informovalo BBC.

Keď v roku 1417 zomrel pápež Gregor XII., pred Benediktom XVI. posledná hlava katolíckej cirkvi, ktorá rezignovala na svoj úrad ešte za života, nevenoval tomu svet veľa pozornosti. Gregor z pápežského stolca odišiel o dva roky skôr, svoje dni potom trávil v zabudnutí stovky kilometrov od Ríma a pochovali ho ticho v mestečku Recanati blízko jadranského pobrežia. V prípade chúrajúceho Benedikta sa ale takýto scenár určite opakovať nebude, napísala agentúra Reuters.

Vatikán disponuje detailne prepracovanými pravidlami, ktoré sa týkajú úkonov po smrti úradujúceho pápeža. Nie je ale známe, čo sa bude diať po tom, ako zomrie emeritný pápež, ktorý už svoj úrad nezastáva. Po Benediktovom úmrtí tak prichádzajú na rad protokolárne pravidlá, ktoré môžu byť návodom aj v prípade ďalších pápežov, ktorí sa v budúcnosti rozhodnú z čela cirkvi odísť namiesto toho, aby úrad zastávali až do smrti.

Pohrebné rituály po úmrtí pápeža sa v súčasnosti riadia apoštolskou konštitúciou Universi Dominici Gregis a štvorstostranovým misálom Ordo Exsequiarum Romani Pontificis, ktorý obsahuje súpis liturgií, modlitieb a piesní. Pravidlá okrem iného určujú, že pohreb sa má konať štyri až šesť dní po pápežovom úmrtí ako súčasť deväťdňového obdobia smútku zvaného novendiale.

Predstavitelia Vatikánu, ktorí sú ochotní o tejto veci hovoriť iba anonymne, tvrdia, že priebeh dní po úmrtí Benedikta bude záležať na dvoch veciach: či sám emeritný pápež zanechá pre tento prípad nejaké inštrukcie a na tom, ako sa rozhodne pápež František.

František svojho predchodcu často ocenil ako skvelú hlavu cirkvi, ktorá mala odvahu svoj post opustiť ešte za života, a preto sa zrejme bude snažiť dopriať mu čo možno najdôstojnejšiu rozlúčku.

Posledný pohreb pápeža zažil Vatikán 8. apríla 2005. Vtedy bol pochovaný Ján Pavol II., šesť dní po svojom úmrtí. Rakva bola najskôr vystavená v Klementinskej sále Apoštolského paláca, kde sa mohli s pápežom rozlúčiť zamestnanci Vatikánu, a potom verejne vo Svätopeterskej bazilike. V rade vtedy čakali na možnosť pokloniť sa Jánovi Pavlovi II. milióny ľudí, pohrebu sa potom zúčastnili hlavy štátov a monarchovia z celého sveta. Rakva bola následne uložená do krypty Svätopeterského chrámu a v roku 2011 presunutá do jednej z kaplniek.

Aj po Benediktovom úmrtí sa zrejme s pápežom, ktorý bol na čele katolíkov v rokoch 2005 až 2013, budú chcieť rozlúčiť davy veriacich. Preto je pravdepodobné, že aj tentoraz bude rakva vystavená verejnosti.

V roku 2020 autor životopisu o Benediktovi XVI. Peter Seewald povedal, že emeritný pápež pripravil duchovný testament, v ktorom vyslovil želanie byť pochovaný v krypte, kde pôvodne ležala aj rakva s Jánom Pavlom II. Benedikt, vtedy ešte kardinál Joseph Ratzinger, celebroval v roku 2005 pohrebnú omšu za Jána Pavla II., smútočnú omšu za Benedikta povedie pravdepodobne pápež František.

Po smrti úradujúceho pápeža spadá organizácia pohrebných rituálov do právomocí kardinála komorího, čo je v súčasnosti írsky kardinál Kevin Farrell. Tentokrát to ale zrejme bude inak, pretože cirkev má pápeža a netreba chystať konkláve, ktoré hlavu katolíckej cirkvi volí. Podstatná úloha preto pripadne hlavnému pápežskému ceremoniárovi, ktorým je taliansky kňaz Diego Ravelli.