Zuzana Fialová poslala politikom jasný odkaz: My si nebudeme rozumieť! Toto vyhlásila o Ficovi

Slovenská herečka Zuzana Fialová (50) nikdy nepatrila k ľuďom, ktorí sa boja ozvať. Od nástupu Martiny Šimkovičovej (53) na ministerstvo kultúry je situácia medzi umeleckou obcou a rezortom poriadne napätá. V rozhovore pre 360tku priznala, že ju desí strata súdnosti, ktorú podľa nej cítiť naprieč spoločenským aj politickým spektrom i znefunkčnené inštitúcie.

„Oni niečo chcú a my niečo chceme. A tie chcenia sú vo vzájomnom rozpore a z toho vzniká napätie. Neviem úplne presne, čo chcú oni, lebo zatiaľ je výsledkom iba veľa nešťastných ľudí v kultúre a znefunkčnené inštitúcie. To, čo chcú, to sme ešte nevideli, tie výsledky,“ uviedla svoj pohľad na vec Fialová a veľmi metaforicky opísala to, čo chcú umelci.

„Kultúra nastavuje zrkadlo neviditeľnému. To fyzické, to čo vieme chytiť, vidíme v zrkadle, ale jediné zrkadlo pre našu dušu, ale aj dušu národa, predstavuje kultúra. Politici tvoria dejiny, ale kultúra a kultúrnosť národa, určuje kvalitu tých dejín. My si nebudeme rozumieť. To sa nestane. My už iba čakáme, lebo to skončí,“ dodala obľúbená herečka.

Podľa Fialovej sa snažia čakať tak, aby počas toho stále udržiavali ľudí, ktorí majú radi kultúru, v nádeji, v radosti, v nejakej kontinuite toho, čo robia.

„Je to dvojnásobná robota, pretože zriaďovateľ, ktorý by mal vytvárať podmienky, vám kladie prekážky a vytvára toxické prostredie. Strašne ma baví taký nový politický folklór, že čím väčší tyran, tým väčšia obeť. Nech čokoľvek spravia a tá obeť sa ozve, že to nie je dobré, tak povie, že oni nás šikanujú. Je to absurdne pretočené. Žijeme akoby v krajine krivých zrkadiel,“ pokračovala rodáčka z Bratislavy.

„Prečo je to tak? Najväčšiu moc tu má Robert Fico a moc nepoužíva pre ľudí, ale pre seba a bezpečnosť svojich blízkych, známych alebo partnerov. Používa Šimkovičovú alebo pána Kotlára ako mimikry, aby bol národ zahltený prapodivnými informáciami. A aby si nevšimol, že vláda nevládne. Alebo možno aj vládne – len nie pre ľudí. Mám pocit, akoby si oni nevšimli, že v tejto krajine stále žijú ľudia. Nepomáha nám v dennodennosti. Nie sú lepšie cesty, zdravotníctvo, školstvo...“ zakončila.