Trápenie polesnej z Nevery po slovensky: O smrti matky sa dozvedela po 40 rokoch, manželstvo sa jej takmer rozpadlo

Život českej herečky Jany Březinovej († 60) poznačila tragédia, ktorá ju neskôr limitovala v osobnom i pracovnom živote, píše web kafe.cz. Keď mala len jeden rok, jej matka Margareta zahynula počas 2. svetovej vojny. Ako žena židovského pôvodu bola najskôr väznená na Pankráci, neskôr deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück a nakoniec pravdepodobne až do Osvienčimu.

Otec Jaroslav síce vojnu prežil, no rodina nemala dlhé desaťročia žiadne správy o Margarete. Až po 40 rokoch k nim prišla neznáma žena, ktorá im odovzdala posledné veci, čo po nej zostali – látkovú výšivku a plyšovú žirafu. Herečka neskôr priznala, že psychické následky vojnového detstva a traumatizujúce spomienky ju sprevádzali celý život.

Po základnej škole ju nevlastná matka nasmerovala na remeslo, a tak sa Jana vyučila za aranžérku. Túžba po herectve však bola silnejšia, preto sa prihlásila na pražskú DAMU. Po absolvovaní štúdií pôsobila v Štátnom divadelnom štúdiu v Příbrami a neskôr získala angažmán v Národnom divadle, kde hrala až do roku 1998. Odtiaľ odišla dobrovoľne pre zdravotné dôvody – lekári jej diagnostikovali rakovinu, ktorej v roku 2000 podľahla.

V súkromnom živote prežila dve veľké lásky. Najprv sa vydala za herca a dabéra Zdeňka Duška, s ktorým mala dcéru Vendulu. Ich manželstvo bolo roky harmonické, no zmenilo sa, keď sa Březinová zamilovala do kolegu z Národného divadla Josefa Vinklářa († 76). Obaja boli v tom čase zadaní, no rozhodli sa pre nový spoločný život.

Vinklář sa kvôli nej rozviedol, ona sa však nakoniec rozhodla zostať s rodinou. Románik ukončila a herca to hlboko ranilo. Vinklář neskôr priznal, že jej rozhodnutie považoval za spravodlivý trest za vlastné chyby.

Jana Březinová bola medzi kolegami vnímaná ako čestná a zásadová osobnosť. Dokázala stáť za svojimi presvedčeniami aj v čase neslobody. Na konci 80. rokov podpísala manifest Několik vět a spolu s Josefom Kemrom podporila petíciu za prepustenie Václava Havla z väzenia.

Slovenskí diváci si ju pamätajú najmä z Jakubiskovej trilógie Nevera po slovensky ako manželku polesného Žofiu, no zahrala si aj vo filmoch ako Pehavý Max a strašidlá, Tisícročná včela, Vrchní, prchni! či Postav dom, zasaď strom.