Bývalý prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev varuje, že Európa si niekoľkými závažnými politickými krokmi koleduje o vojnu. Jeho vyjadrenia nepriamo potvrdil aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý podľa poľského portálu Polsat News uviedol, že je pripravený na boj.
Kadyrov oznámil, že môže podniknúť útok proti Európe. "Určite nebudeme váhať, Vladimir Vladimirovič, čakáme na rozkaz! Toto všetko skončí veľmi rýchlo a bude to zjavne na škodu tých, ktorí sa rozhodli rozpútať vojnu proti Rusku,“ cituje jeho vyjadrenie na sociálnych sieťach poľský web.
Samotný Putin pritom 2. decembra pohrozil možným konfliktom s Európou, i keď pár dní predtým poprel, že by plánoval inváziu v tejto oblasti. "Neplánujeme vojnu s Európou, ale ak Európa bude chcieť a začne, sme pripravení okamžite reagovať,“ vyhlásil. Zároveň európske krajiny obvinil z toho, že bránia mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Je presvedčený, že európske vlády kladú v súvislosti s americkým mierovým plánom pre Ukrajinu také požiadavky, ktoré Moskva považuje za absolútne neprijateľné. Zámerom európskych štátov je podľa neho rokovania sabotovať a z ich prípadného zlyhania následne obviniť Rusko.
Exprezident Medvedev sa domnieva, že možnou zámienkou na vyvolanie vojenského konfliktu s Európou môže byť zabavenie zmrazených ruských aktív. "Ak sa zúrivá Európska únia skutočne pokúsi ukradnúť ruské aktíva blokované v Belgicku, takéto kroky by podľa medzinárodného práva mohli byť klasifikované ako osobitný druh casus belli (dôvodu na vojnu, pozn. red.) so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre Brusel a jednotlivé krajiny EÚ,“ cituje jeho vyjadrenie ruská štátna agentúra TASS.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz v októbri vyzvali na použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky 140 miliárd pre Ukrajinu. "Nejdeme konfiškovať majetok. Ukrajina musí túto pôžičku splatiť, ak Rusko zaplatí reparácie,“ vysvetlila.
Medzi lídrami EÚ podľa nej panuje čoraz väčšia zhoda, že za podporu Ukrajine by nemali platiť len európski daňoví poplatníci, ale že zodpovednosť musí niesť Rusko. Podľa holandského premiéra Dicka Schoofa je návrh potrebné dôkladne zvážiť a musia byť vyriešené právne a finančné riziká, ktoré z neho vyplývajú.
Plán Európskej komisie podporil aj šéf švédskej vlády Ulf Kristersson. "Som určite za. Je neprijateľné, aby všetky tieto zmrazené aktíva boli považované za ruský kapitál bez možnosti ich využitia v prospech Ukrajiny,“ domnieva sa. Rovnaký postoj zastáva taktiež belgický premiér Bart de Wever.
