Chlapec si myslel, že má iba obyčajný kašeľ, pravda bola oveľa hrozivejšia: Okamžite mu nariadili chemoterapiu!

Školák Joram Haruna sa nemohol zbaviť pretrvávajúceho kašľa, o ktorom si jeho lekár myslel, že zaň môže obyčajný bacil. Séria testov však odhalila, že ide o príznak niečoho oveľa zákernejšieho ako bežná chrípka. Podľa denníka Mirror v tom čase len 16-ročnému chlapcovi oznámili, že má pokročilý Hodgkinov lymfóm a čaká ho vyčerpávajúca chemoterapia.

Joram z Dalkeithu po tom, čo mu vypadali jeho dlhé vlasy, nespoznával sám seba. Zdrvujúcu diagnózu mu oznámili po konci skúšok v júni minulého roka, keď chlapcovi spravili röntgen hrudníka kvôli kašľu. Podstúpil CT vyšetrenie a bol zdesený, keď sa lekár po hodine vrátil a oznámil, že ho musia okamžite premiestniť na jednotku intenzívnej starostlivosti.

"Hovoril som si: ako, čo, wow? Bolo to desivé. Jediným príznakom, ktorý som dovtedy mal, bol kašeľ, ale zrazu som mal pocit, že ma prevážajú do tej časti nemocnice, kde sú na tom pacienti najhoršie. Vysvetlili mi, že na cievy v hrudníku mi tlačí útvar. Existovalo riziko, že bude tlačiť na dýchacie cesty a zablokuje ich, takže mi museli dať injekcie na riedenie krvi a pozorne ma sledovať," vysvetlil Joram.

Namiesto toho, aby Joram oslavoval koniec skúšok s priateľmi, bol na jednotke intenzívnej starostlivosti s rakovinou na hrudníku, slezine a pľúcach, uviedol portál Daily Record. Neskôr ho previezli do Kráľovskej nemocnice pre deti a mládež v Edinburghu, kde Joram začal chemoterapiu.

Napriek tomu, že Joram v takom mladom veku bojoval s tým najhorším, čo si možno predstaviť, dokázal na skúškach získať samé jednotky, čím si zabezpečil miesto na univerzite. Musel však rok počkať, aby mohol podstúpiť liečbu. V chemoterapii pokračoval vyčerpávajúcich päť mesiacov až do októbra minulého roka. Keďže liečba prebiehala dobre, Joram nepotreboval rádioterapiu a nasledujúci mesiac vyšetrenie ukázalo, že je v remisii.

Teraz má 18 rokov, zotavuje sa a čaká ho štúdium na univerzite, ale povedal, že nikdy nezabudne, aká ťažká bola rakovina. "Niekedy som takmer popieral, že sa mi to vôbec stalo. Pozeral som sa do zrkadla a nespoznával som osobu, ktorá sa na mňa pozerala. To ma znepokojovalo. Bol som pripravený byť viac nezávislý, takže bolo ťažké robiť kroky späť a nechať ľudí robiť veci za mňa. Ale uvedomil som si, že tú pomoc potrebujem, že rodina a priatelia sú tu na to, aby mi poskytli podporu, a že by som ich podporu mal prijať," prezradil statočný mladík.

Na každom kroku počas choroby ho podporovali 52-ročná mama Macrine, 53-ročný otec Kwada, 16-ročná sestra Clara, bratia 19-ročný Abba a 10-ročný Jotham.

"Teraz by som rád využil svoj hlas, aby som sa vyjadril v mene mladých ľudí s rakovinou. Vedomie, že môj príbeh môže niečo zmeniť a pomôcť iným, znamená veľmi veľa. Dúfam, že mi ľudia prejavia svoju podporu," uzavrel Jorah.