FOTO Ficov exporadca Chmelár je poriadny romantik: Horúci bozk pod čerešňou s priateľkou Dubovskou!

Prvý máj už dávno nie je len obyčajným dňom v kalendári. Každoročne sa mení na malý sviatok romantiky, ktorý so sebou prináša nielen tradície, ale aj novodobé zvyky prispôsobené digitálnej dobe. Kým kedysi bol symbolom tichých prechádzok a nenápadných bozkov v tieni rozkvitnutých stromov, dnes sa z neho stáva aj akýsi verejný „festival lásky“, ktorý sa odohráva nielen v parkoch a záhradách, ale aj na sociálnych sieťach.

Zamilované páry si tento deň pripomínajú rôznymi spôsobmi, no jeden motív sa opakuje neustále – rozkvitnutý strom, najčastejšie čerešňa, a nežný moment zachytený na fotografii. Takéto zábery potom zaplavujú internet a vytvárajú dojem, že láska je všadeprítomná. Prvý máj sa tak stal aj symbolom toho, ako sa tradičné zvyky prirodzene prepájajú s moderným svetom, kde má každý okamih potenciál stať sa verejným.

Za týmto trendom sa skrýva viac než len snaha o peknú fotografiu. Ide o pripomienku starých povier a symboliky, ktorá prežila celé generácie. Bozk pod rozkvitnutým stromom má podľa tradície priniesť lásku, šťastie a zachovať krásu.

Krásnymi zábermi pod rozkvitnutou čerešňou sa na sociálnej sieti pochválil bývalý poradca Roberta Fica Eduard Chmelár. Pár tvorí s bývalou štátnou tajomníčkou Dianou Dubovskou-Štrofovou. Plavovláska bola tri roky manželkou kontroverzného podnikateľa Jozefa Majského († 78). Vzťah dvojica potvrdila v marci 2025.

Ficov exporadca zverejnil hneď dve romantické fotky. Na prvej sa so svojou láskou vrúcne objíma a pôsobí to tak, že sa s Dianou bozkáva. Snímka je fotená z diaľky a Chmelár na nej stojí chrbtom k objektívu. Druhý záber je selfie. Zatiaľ čo sa Štrofová usmieva od ucha k uchu a pozerá sa do fotoaparátu, Chmelár na ňu s láskou hľadí a taktiež sa usmieva. Snímky nájdete v galérii.

Chmelár do popisu pridal úvodné verše azda najslávnejšej básne českého romantizmu – Máj, ktorú napísal Karel Hynek Mácha. „Byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas. Hrdliččin zval ku lásce hlas, kde borový zaváněl háj. O lásce šeptal tichý mech; květoucí strom lhal lásky žel, svou lásku slavík růži pěl, růžinu jevil vonný vzdech,“ znie úryvok.