Iba 50-ročná Georgie Copeman objavila hrčku na bruchu úplne náhodou - a to vďaka tomu, že sa musela tesne natlačiť na gauč vedľa svojho dalmatína Bensona, ktorý zabral väčšinu miesta. Zvláštna poloha pri sedení odhalila výčnelok, ktorý z jej tela akoby zmizol hneď, ako sa postavila, opisuje denník The Mirror.
S manželkou Adel si spočiatku mysleli, že únavu, silnejšie krvácanie a nafukovanie spôsobuje nastupujúca perimenopauza. Nahmataná hrčka vo veľkosti tenisovej loptičky ich však prinútila vyhľadať lekársku pomoc. Podrobné vyšetrenia napokon priniesli tú najhoršiu správu: išlo o leiomyosarkóm maternice, mimoriadne zriedkavú a agresívnu formu rakoviny.
V júni 2025 podstúpila Georgie náročnú operáciu, pri ktorej jej lekári museli odstrániť masívny nádor. Hoci zákrok prebehol úspešne, neskoršie kontrolné vyšetrenia a náhly návrat príznakov v podobe horúčok a únavy naznačovali, že zápas s chorobou sa ani zďaleka neskončil.
Agresívna rakovina sa v marci vrátila s obrovskou silou a rozšírila sa do troch ďalších častí tela. Lekári bývalej zdravotnej pracovníčke oznámili zdrvujúcu prognózu, zostávalo jej len 12 až 18 mesiacov života. Napriek okamžitej chemoterapii sa jej stav rapídne zhoršoval a liečba po niekoľkých týždňoch prestala zaberať.
Georgie sa však namiesto podliehania zúfalstvu rozhodla svoj zostávajúci čas využiť naplno. Jej reakcia na ukončenie liečby bola jasná. „Chcem žiť tak dobre, ako je to len možné, a tak dlho, ako sa len dá,“ povedala. Svoju energiu a silu zamerala na šírenie osvety o tomto zriedka diagnostikovanom ochorení.
Georgie zomrela 17. septembra po 22 dňoch strávených v hospici, obklopená svojimi najbližšími. Jej manželka Adel je odhodlaná v jej diele pokračovať. „Zostalo tu po nej niečo obrovské. Zanechala nezmazateľnú stopu v našich srdciach, ktorá tu zostane navždy,“ spomína. Odkaz, ktorý po sebe Georgie zanechala, zostáva inšpiráciou pre mnohých, že aj v tých najťažších chvíľach má zmysel nevzdávať sa, bojovať a pomáhať druhým.
