Slovenský spevák, skladateľ a gitarista Maťo Ďurinda (64) sa už v tínedžerskom veku stal členom skupiny Nervy, v ktorej pôsobili ďalší, dnes už známi, hudobníci Andrej Šeban (64) či Marián Greksa (67). Pre Bratislavské noviny v minulosti prezradil, prečo nakoniec v kapele skončil, čím sa paradoxne začal písať príbeh Tublatanky.
„Nervy bola prvá vážnejšia skupina v závere gymnázia. Kapelu založil Greksa, hrali sme prevzaté zahraničné aj naše skladby, spieval som napríklad aj Vieš byť zlá od Žbirku s Modusom. Zahrali sme si na niekoľkých dedinských zábavách a tu som okúsil prvú vidiecku slávu,“ spomínal si na svoje muzikantské začiatky.
Sľubne sa rozbiehajúce pôsobenie v skupine však narazilo na problém pri balení techniky po koncertoch, „Vždy, keď sme nad ránom končili poriadne unavení, tak sme museli baliť a nosiť aparatúru. Marián si všimol, že ja som aparatúru flákal, často som sa zahovoril a odniesol len jednu-dve bedne. Tak ma z kapely vyhodil so slovami: ,Maťo, ty sa ulievaš pri nosení aparatúry, ideš von zo skupiny.‘ Dobre urobil, Marián ďakujem. Tak som založil Tublatanku,“ zhrnul moment, ktorý stál pri zrode jednej z najúspešnejších kapiel slovenskej rockovej histórie.
V pôvodnej trojčlennej zostave Tublatanky boli okrem Ďurindu basgitarista Pavol Horváth a bubeník Juraj Černý. Názov kapely odvodili z mena Tublat. Tak sa volal opičiak z knihy Tarzan od Edgara R. Burroughsa. Prvý koncert odohrali 31. januára 1983 a zaujali nielen na pomery vtedajšej doby originálnym rockovým zvukom či textami Martina Sarvaša, ale aj tým, že jej prvým koncertným kostýmom boli ľudové kroje. O dva roky neskôr vydali ešte ako amatérska skupina prvý album Tublatanka.
Rok po vydaní dnes už legendárnej platne, z ktorej pochádzajú skladby Šlabikár, Dajte mi na to liek, Rieka či Priateľ, sa trojica na čele s Ďurindom vydala na profesionálnu dráhu a vydala nemenej úspešný album Skúsime to cez vesmír. Druhým albumom, na ktorom sa skupina prezentovala hitmi Skúsime to cez vesmír, Dnes či Vo veľkej škole dní, sa Tublatanka definitívne usadila v popredí česko-slovenskej hudobnej scény.
Aj na skladbách z nasledujúceho albumu Žeravé znamenie osudu sa skladateľsky podieľal Ďurinda a textársky Sarvaš. Z tretej platne pochádza pieseň Pravda víťazí, ktorá odznela aj počas demonštrácií v Novembri ´89. Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia Tublatanka dosiahla veľkú popularitu, keď v ankete Zlatý slávik v kategórii skupiny skončila za roky 1989 a 1990 na treťom mieste a Ďurinda v kategórii spevákov bol siedmy za rok 1990.
Po Nežnej revolúcii kapela nahrala album Nebo, peklo, raj. Tri roky po jeho vydaní odišiel zo skupiny Paľo Horváth. Po jeho odchode pozval Ďurinda do Tublatanky gitaristu Doda Dubána zo skupiny Money Factor. V roku 1994 sa Tublatanka zúčastnila v Dubline na 39. ročníku súťaže Veľká cena Eurovízie so skladbou Nekonečná pieseň. Vo finále skončila na 19. mieste.
