08. jún. 2025 o 10:00
žani, Koktejl

Dcéra Aleny Heribanovej Tamara študovala v Rakúsku: Šok po návrate na Slovensko!

placeholder
Spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová s mamou Alenou Heribanovou.
Zdroj: Instagram/tamaraheribanova

Aktuálne to vyzerá tak, že svoj život vidí na Slovensku.

Domáce promi
08. jún. 2025 o 10:00
Dcéra Aleny Heribanovej Tamara študovala v Rakúsku: Šok po návrate na Slovensko!

Aktuálne to vyzerá tak, že svoj život vidí na Slovensku.

Spisovateľka, novinárka a influencerka Tamara Šimončíková Heribanová žila dlhé roky mimo Slovenska. Už od deviatich rokov študovala v Rakúsku a keď mala 14, začala žiť vo Viedni na internáte. V relácii Ženy so šarmom sa zverila, že toto obdobie jej veľa vzalo. "Bola som dosť osamotená, lebo mi chýbali rodičia, chýbalo mi Slovensko, chýbala mi babka, dedko... Také tie bežné veci, ktoré 14-ročné dievča jednoducho miluje a sú to také jeho istoty," uviedla.

"Zrazu to bol nový svet v tom zmysle, že veľké mesto, ešte vtedy aj cudzí jazyk, lebo na začiatku som mala nemčinu celkom na nule. Niekto mi položil otázku a ja som tej otázke nerozumela. Tým pádom neviete odpovedať, no neviete ani povedať, že nerozumiete. Začiatky boli ťažké," podelila sa dcéra televíznej stálice Aleny Heribanovej.

Po štúdiu na rakúskom gymnáziu sa chcela vrátiť na Slovensko, no dostala studenú sprchu. "Bolo treba nostrifikáciu. Aj keď som chodila na veľmi dobré gymnázium, neuznali mi maturitu z Rakúska. Mňa neuznali!" opísala prekážku, na akú narazila. V tom čase sa to Tamare nechcelo riešiť. "Bola som aj trochu nahnevaná, že moja maturita im nie je dosť dobrá. Tak som odišla robiť animátorku a potom som išla študovať žurnalistiku do Viedne. Najprv som tam chcela vyštudovať len bakalára, ale ostala som aj ďalej," dodala.

Znova ju to začalo ťahať domov, ale jej plány sa zmenili a miesto návratu odcestovala do Holandska. Domov sa vrátila až potom. Dnes spomína, aké mala Slovensko zidealizované. "Stále som si myslela, že Slovensko je to najkrajšie. Dodnes si síce myslím, že to je najkrajšie miesto na pocit šťastia pre mňa, ale spomínam si, že som prišla a prvý týždeň mi ukradli auto. Potom mi niekto iba tak vynadal v obchode. A to takým spôsobom, že som na to nebola zvyknutá, že to správanie je možno necitlivejšie a neláskavejšie," porozprávala.

"To sa mi stávalo, aj keď som prišla z Portugalska, kde sme neskôr s rodinou žili. Bol to prvý týždeň, keď sme sa vrátili po niekoľkých mesiacoch. Plakala som v aute, že prečo sú ľudia takí smutní a takí nahnevaní. A tiež to bola nejaká miniroztržka… Po nejakom čase to už tak človek nevníma, ale ten rozdiel v ľuďoch cítiť," skonštatovala Tamara, ktorá opäť zakotvila na Slovensku. Užíva si čas s rodinou, najmä so sestrou Babsy a tiež rodičmi.

Aktuálne to vyzerá tak, že svoj život vidí tu. "Poviem to možno až ostro, no mňa zaujíma táto krajina a cítim hlbokú príslušnosť, že tu je to moje miesto – byť občianka Slovenska. Keď to porovnám s nejakou inou krajinou, kde by to mohlo byť oveľa, čo ja viem, slnečnejšie alebo veselšie, tak mňa sa to až tak veľmi netýka," dodala spisovateľka.