Koktejl.sk
Divadelná a filmová herečka, sociologička, politička a bývalá diplomatka Magdaléna Vášáryová (77) v novej knihe Než zmizím opisuje stredoeurópsky priestor originálnym, farbistým spôsobom a prináša množstvo prekvapivých pohľadov aj nie úplne známych faktov z nedávnej histórie či zákulisia politiky. Počas diskusie v pražskej Knižnici Václava Havla vytiahli z publikácie niekoľko príhod a jedna sa týkala aj bývalého premiéra SR Vladimíra Mečiara (83).
Vášáryová na debate prezradila, že ju kedysi Václav Havel požiadal, aby z Viedne občas zašla za Mečiarom, pretože zistil, že nevie nič o zahraničnej politike. Poslúchla a tiež sa začala zaujímať, kto je Mečiar.
„Vo Viedni som si nechala doslovne prepísať jeden jeho prejav, na ktorý Slováci reagovali tak, že v prieskume verejnej mienky mu 80 % Slovákov dôverovalo. To ma dosť zdesilo, pretože ja som nepatrila medzi tých 80 percent,“ povedala na úvod a dodala, že dve prekladateľky poprosila o preklad tohto prejavu do nemčiny.
„Po troch dňoch mi to upotené a schvátené vrátili so slovami, že sa to nedá preložiť, pretože tie vety nekončia. Pokiaľ niekto hovoríte po nemecky, tak viete, že významové sloveso musí ísť na koniec vety. Oni myslia inak. My začíname vetu a nevieme ako skončí, to v nemčine nejde. A Mečiar mal to myslenie, že nekončil vetu a už začínal ďalšiu a ďalšiu,“ prezradila.
„Dá sa povedať, že si ma vážil, hovoril mi Magduška. Nezabudnem ako ma raz večer zavolal a v televízii po polnoci pozeral zasadanie parlamentu. ,Magduška, poďte sem, poďte,‘ povedal mi a ukazoval: ,Aj na toho mám, aj na toho mám...‘ Vtedy som pochopila, že som vo veľkom nebezpečenstve a zavolala som Ferka Mikloška. Keď to končilo, tak ja som povedala: ,Ferko, on stále plače,‘ a on mi odpovedal, že on stále plače, z toho si nemám nič robiť,“ zakončila.
Magdaléna Vášáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici do učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. „Nikdy som nechcela byť herečkou, mojou láskou bola matematika. Túžila som byť intelektuálka, čo sa medzi hereckými kolegami tak veľmi nenosí,“ uviedla.
Filmový svet zaujala temperamentná dievčina s naivným detským výrazom už vo veku šestnásť rokov v snímke Senzi mama (1964). Režisér Stanislav Barabáš nakrútil v roku 1967 svoje úspešné dielo, televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Grand Prix, Zlatú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale (MTF) v Monte Carle v Monaku v roku 1968. Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy mladučká Magda Vášáryová.
V období rokov 1970-1989 postupne hrala v Divadle na Korze, Divadle Nová scéna a v Slovenskom národnom divadle. Bola predstaviteľkou hlavných úloh v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. Jej najslávnejšie filmy sú Marketa Lazarová, Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni, Radúz a Mahulena, Rusalka, Krutá ľúbosť. Zažiarila aj hlavnou postavou Maryšky v snímke Jiřího Menzla Postřižiny.
Známy americký režisér Jay Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba z roku 1982. Hlavnú úlohu, Poľku Sofiu Zawistowskú, stvárnila napokon Meryl Streep. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka Magda Vášáryová, ktorú presadzoval sám Styron.
Ďalšími snímkami kde zarezonoval jej talent boli Tichá radosť a Južná pošta. Účinkovala aj v mnohých televíznych filmoch a seriáloch ako Úklady a láska, Statky zmätky, Straty a nálezy, Elektra alebo Alžbetin dvor.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa začala venovať politike. Na začiatku 90. rokov minulého storočia prijala ponuku prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR) Václava Havla na funkciu veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Vykonávala ju od apríla 1990 do januára 1993.
Bola iniciátorkou a zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave, ktorá začala činnosť 15. októbra 1993. Pôsobila v nej sedem rokov. V roku 2000 sa vrátila k diplomacii, pôsobila na poste veľvyslankyne Slovenskej republiky (SR) v Poľskej republike.
Poľský minister zahraničných vecí Adam Daniel Rottfeld odovzdal 18. februára 2005 vo Varšave Vášáryovej vysoké štátne vyznamenanie. Diplomatka si prevzala Komandérsky kríž s hviezdou Radu za zásluhy Poľskej republiky na záver svojej misie v Poľsku. Magde Vášáryovej prepožičal toto vyznamenanie poľský prezident Kwasniewski za prínos k rozvoju vzťahov medzi oboma krajinami.
Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR. Do tejto funkcie ju nominovala Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), ktorej členkou sa stala v máji 2005. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou Národnej rady (NR) SR za SDKÚ-DS, 12. decembra 2013 stranu opustila.
V roku 1999 neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu a v roku 2010 neuspela vo voľbách na post primátorky Bratislavy. Niekoľko rokov pracovala ako manažérka v oblasti public relations, v rámci ktorej sa po marketingovej stránke venovala aj problematike hendikepovaných športovcov.
Je zakladateľkou a predsedníčkou Správnej rady Via Cultura (NGO), zakladateľkou Inštitútu pre kultúrnu politiku a v rokoch 2013-2022 bola predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena. Umelkyňa je autorkou knižných spomienkových impresií o Banskej Štiavnici s názvom Krátke listy jednému mestu, knižiek Diskrétní průvodce, Buďme poriadni a Polnočný sused.
V roku 2009 vydala publikáciu Hlavička štátu. Za herecké výkony doma i v zahraničí získala viaceré ocenenia. V roku 2017 získala v Košiciach na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest (AFF) cenu Hercova misia spolu s českým hercom Ondřejom Vetchým. Magdaléna Vášáryová, ktorá hovorí plynulo šiestimi jazykmi, je sestrou nemenej slávnej herečky Emílie Vášáryovej a bola manželkou humoristu a dramatika Milana Lasicu († 81).
Koktejl.sk
