Hokejová legenda Šťastný na plné ústa o politike: Po vyčíňaní týchto kreatúr sme inak dopadnúť nemohli!

Bývalý hokejista s mimoriadnym životným aj športovým príbehom Peter Šťastný oslávil v piatok 18. septembra okrúhlych 70 rokov. Pri príležitosti jubilea vyspovedal legendu Denník Šport. Šťastný sa podľa vlastných slov cíti fyzicky na štyridsať. Vďačí za to pravidelnému pohybu.

„Celkovo sa môj výsledný pocit šťastia napĺňa až stupňuje každým dňom. Často si vravím, či nie som najšťastnejší človek na planéte,“ skonštatoval. Peter Šťastný prežil významnú časť života za veľkou mlákou. Emigrovať sa rozhodol, pretože si čoraz viac uvedomoval príkoria vtedajšieho komunistického režimu. Svoju šancu na útek využil v auguste 1980, keď sa s tímom Slovana Bratislava zúčastnil na turnaji v rakúskom Innsbrucku.

Hoci bol pod dohľadom agentov Štátnej bezpečnosti, podarilo sa mu odletieť cez Amsterdam do Kanady. Útek zorganizoval prezident hokejového klubu Quebec Nordiques Marcel Aubut, ktorý po Šťastného telefonáte za ním okamžite vycestoval.

Spolu s Petrom do zámoria emigroval aj jeho mladší brat Anton a manželka Darina, ktorá bola v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva. Neskôr sa k nim pridal aj najstarší brat Marián.

V zámorí sa bratia Šťastní stali legendami klubu Quebec Nordiques a otvorili dvere do NHL ďalším Európanom. Peter Šťastný sa v lige okamžite presadil – stal sa vôbec prvým nováčikom v histórii, ktorý pokoril métu sto bodov, a ako prvý Európan získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika.

V 80. rokoch bol druhým najproduktívnejším hráčom ligy hneď za Wayneom Gretzkym. Okrem kanadského Quebecu neskôr pôsobil aj v USA, a to v tímoch New Jersey a St. Louis Blues. Svoje hokejové kvality potvrdil aj tým, že v roku 1984 reprezentoval Kanadu na Kanadskom pohári.

Po páde komunistického režimu sa vrátil do reprezentačného tímu a stal sa svetovým unikátom, pretože okrem Československa a Kanady reprezentoval aj Slovensko. Na zimných olympijských hrách v Lillehammeri v roku 1994 bol lídrom slovenského tímu a národnému mužstvu pomohol k postupu do svetovej elity.

Posledný zápas svojej hráčskej kariéry odohral na šampionáte v Bratislave v roku 1995. Po hráčskej kariére pracoval v rokoch 2001 až 2005 ako generálny manažér slovenskej reprezentácie. Vyskúšal si tiež politickú kariéru a pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu.

Ako bývalý politik sa kriticky pozerá na situáciu na Slovensku. „Naša malebná krajinka bola po vstupe do Európskej únie označovaná ako ekonomický tiger spod Tatier, no v poslednom čase nás predbiehajú aj bývalé zaostalé ekonomiky. Po tom, ako v našom hospodárstve vyčíňali kreatúry ako Mečiar, Slota i Fico, sme ani nemohli dopadnúť inak,“ povedal Šťastný na plné ústa.