K slovenskému hercovi Mariánovi Labudovi neodmysliteľne patrí úloha vodiča Karla Pávka z úsmevnej komédie Vesničko má středisková. Pre ikonickú postavu, ktorá sa zapísala do sŕdc Čechov i Slovákov, ale nebol prvou voľbou, informuje denník Blesk.
Pôvodne sa mala rola ujsť jeho kolegovi Petrovi Nárožnému (87). Tohto českého herca si diváci pamätajú ako pretekára z filmu Jáchyme, hoď ho do stroje! či kuchára zo sci-fi komédie Což takhle dát si špenát. Rovnako to bolo aj pri úlohe Otíka, ktorého mal hrať Václav Vydra (69), no nakoniec to vyhral Maďar János Bán (70).
Labudu si tvorcovia možno vybrali aj pre to, že mal vodičský preukaz na nákladné auto. Slovák tak mohol všetky scény odšoférovať sám. Naopak Rudolf Hrušínský († 73) bol otrasný šofér, takže jeho postava doktora, ktorý sa kochá prírodou a niekoľkokrát vo filme havaruje, mu bola naozaj ušitá na mieru. Navyše v časoch nakrúcania sedel za volantom takmer po 30 rokoch.
Marián Labuda starší sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemciach v rodine krajčíra. „Viem, akým hercom by som chcel byť. Takým, aby sa diváci vždy držali stoličiek. Keď hrám komédiu, nech sa ich držia, aby z nich nepopadali od smiechu a keď hrám drámu, nech sa ich držia od strachu a napätia,“ vravieval Marián Labuda.
Rodičia si však predstavovali jeho životnú dráhu trocha inak. „Starý otec bol dobrého srdca a múdrej mysle majstrom, tak nepovedal nič, u starej mamy bolo citeľné sklamanie, že sa nestal kňazom. Život ho cez všetky predstavy priviedol k herectvu a on mu zostal verný. Najradšej hral s tými, ktorí mali otvorené srdce a myseľ a keď to bolo, tak to bolo cítiť,“ zaspomínal si pre TASR na svojho otca Marek Labuda. Jeho brat Marián je známy herec.
V roku 1965 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle (SND), pričom členom činohry našej prvej divadelnej scény sa stal hneď po skončení vysokej školy.
V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. Neskôr pôsobil v činohre Novej scény (NS) v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. V roku 1990 sa Marián Labuda opäť vrátil do Činohry SND.
Hlas prepožičal tiež dabingu, hlavne rozhlasovému. Nahovoril aj niektoré rozprávkové postavičky na plátne a kazety pre deti. Účinkoval v desiatkach rozhlasových hier, televíznych inscenácií a filmov. Svoje herecké umenie predviedol aj na popredných divadelných scénach v Českej republike. Na Slovensku hosťoval v bratislavskom Divadle Aréna, kde v roku 2005 exceloval v inscenácii Tiso.
Marián Labuda získal svoje prvé filmové skúsenosti pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Začiatkom 80. rokov si ho všimli českí filmári. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně, s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein a Jiří Krejčík.
Za stvárnenie rôznych charakterov získal Marián Labuda mnohé ocenenia: v roku 1996 Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995), v roku 1999 prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasminy Rezy Kumšt. Za mimoriadny prínos v rozvoji slovenského umenia si prevzal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR.
Marián Labuda dostal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 za postavu Jozefa Tisa.
V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojím menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.
Marián Labuda - predstaviteľ nezabudnuteľných komických a tragikomických charakterov, divadelný i filmový herec, ktorého zmyslu pre grotesku, ale zároveň aj jemnú krehkosť a číru človečinu aplaudovalo nielen slovenské, ale aj európske i svetové publikum - zomrel 5. januára 2018 v Borinke vo veku 73 rokov.
