Starý matematický hlavolam ukrytý v slávnej kresbe Leonarda da Vinciho rozlúštil zubár: Nečakané odhalenie!

Zubár z Londýna odhalil skrytý detail v preslávenej kresbe Leonarda da Vinciho známej ako Vitruviánsky muž. Renesančný všeumelec použil zvláštne číslo prepájajúce jeho ikonické dielo s ľudským telom, prírodou a geometrickými tvarmi. Podľa zubára Roryho Maca Sweeneyho je podstatou kresby rovnostranný trojuholník.

Výsledky svojho bádania publikoval v časopise Journal of Mathematics and the Arts. Sweeney uviedol, že rovnostranný trojuholník v Leonardových poznámkach by mohol byť kľúčom k jeho konštrukčnej metóde, ktorá položila základ pre výber proporcií tejto kresby. Tento trojuholník možno podľa neho nájsť medzi nohami postavy na kresbe a nie je to len nejaký náhodný tvar. Tento tvar zodpovedá útvaru známemu z modernej anatómie ako Bonwillov trojuholník, ktorý vysvetľuje, ako ľudské čeľuste fungujú najefektívnejším spôsobom.

Tento pomyselný rovnostranný trojuholník vzniká spojením stredov miest, kde dolná čeľusť prilieha k lebke, a stredu rezákov dolnej čeľuste. Dĺžka každej strany Bonwillovho trojuholníka je u väčšiny ľudí približne rovnaká, okolo desiatich centimetrov a v zubnom lekárstve sa používa na pochopenie a analýzu anatómie a mechaniky čeľustí. Toto meranie pomáha navrhovať proporčné zubné protézy a správne ich umiestňovať pre ideálny skus. Použitie takéhoto trojuholníka v Leonardovom umení podľa doktora Sweeneyho naznačuje, že taliansky polyhistor pravdepodobne chápal tento ideálny návrh ľudského tela stáročia pred modernou vedou.

Tento pomer je takmer totožný s číslom 1,633, ktoré sa často objavuje v prírode pri tvorbe najefektívnejších štruktúr, napríklad atómovej štruktúre mimoriadne pevných kryštálov alebo najhustejšom usporiadaní gulí, ako keď sa v supermarkete skladajú pomaranče.

„Leonardova systematická konštrukcia dáva pomer 1,64 až 1,65 medzi stranou štvorca a polomerom kruhu, čo zodpovedá tak publikovaným meraniam pôvodnej kresby, ako aj štvorstennému pomeru 1,633, ktorý sa vyskytuje v optimálnych priestorových usporiadaniach,“ tvrdí doktor Sweeney.

Objav naznačuje, že kresba Vitruviánskeho muža nie je len krásnym umeleckým dielom, ale aj vedeckou prácou, ktorá predbehla svoju dobu o stáročia. "Čo je naozaj úžasné, je, že táto jedna kresba sumarizuje univerzálne pravidlo návrhu. Ukazuje, že ten istý plán, ktorý príroda používa pre efektívny návrh, funguje aj v ideálnom ľudskom tele. Leonardo vedel, alebo cítil, že naše telá sú vystavané s rovnakou matematickou eleganciou, s akou je vystavaný vesmír okolo nás," dodal zubár.

Rovnostranné trojuholníky možno naskladať aj do šesťuholníka v Leonardovom kruhu. Stred tohto šesťuholníka potom vychádza z mužovho pupka.