Riaditeľka MMF Georgievová o svetovej ekonomike: Rast je stále pomalý a dlh ohrozuje najchudobnejšie krajiny

Svetová ekonomika preukázala odolnosť voči „viacnásobným šokom, obchodnému napätiu a zvýšenej neistote“ a je na tom lepšie, ako sa Medzinárodný menový fond (MMF) obával. Vyhlásila to generálna riaditeľka fondu Kristalina Georgievová na samite skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Južnej Afrike. TASR o tom informuje na základe správy portálu businesstimes.

• Svetová ekonomika preukázala odolnosť voči viacerým globálnym výzvam a šokom.
• MMF upozorňuje na potrebu riešiť slabý rast, vysoký dlh a neistoty.
• Kristalina Georgievová vyzvala na posilnenie dôvery cez dôveryhodné politiky.
• Podčiarkla význam modernizácie obchodných pravidiel v digitálnej ekonomike.
• Upozornila na transformáciu AI a potrebu rovnováhy v jej rozšírení.

Georgievová ale zároveň upozornila, že tvrdohlavo slabý hospodársky rast pod úrovňou spred pandémie nového koronavírusu, vysoký dlh a rastúca neistota naďalej brzdia mnohé krajiny, najmä tie najchudobnejšie. „Moje hlavné posolstvo je veľmi priamočiare. Globálnej ekonomike sa darí lepšie, ako sme sa obávali, ale horšie, ako potrebujeme,“ povedala lídrom G20.

Georgievová vyzvala vlády, aby posilnili dôveru prostredníctvom dôveryhodných a predvídateľných politík, obnovili rezervy a riešili domáce nerovnováhy, ktoré živia širšiu globálnu zraniteľnosť. Skonštatovala tiež, že na uvoľnenie potenciálu súkromného sektora sú potrebné štrukturálne reformy.

V súvislosti s globálnou spoluprácou zdôraznila potrebu modernizácie obchodných pravidiel pre digitálnu ekonomiku a mobilizácie nového financovania pre krajiny v núdzi. Potvrdila, že MMF rozširuje svoje trvalé kvótové zdroje o 50 %, čo je rozhodnutie, ktoré podporili členovia G20.

Vyzvala na rozhodnejšie kroky v súvislosti s dlhmi. Hoci sa v spoločnom rámci G20 dosiahol pokrok, krajiny podľa nej stále potrebujú rýchlejšie a predvídateľnejšie procesy reštrukturalizácie.

Georgievová hovorila tiež o rýchlom rozvoji umelej inteligencie (AI) a uviedla, že by mohla zvýšiť globálny rast o takmer 1 %. Varovala však, že vplyv umelej inteligencie bude nerovnomerný a kľúčové bude zabezpečiť, aby rozvojové krajiny nezostali pozadu. Vyzvala na urgentné investície do digitálnej infraštruktúry, zručností, flexibilných trhov práce a etickej regulácie. „Je to nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby umelá inteligencia bola silou prosperity pre všetkých.“