Po dvanástich rokoch sa na obrazovky televízie JOJ vrátila kultová reality šou Mama, ožeň ma! Účastníkmi boli mladí sympatickí ľudia, ktorí úprimne hľadajú lásku a partnerstvo. V šou sa objavila aj energická opatrovateľka Paulína z Lučenca. V čase natáčania šou bola osem mesiacov slobodná.

Pre niektorých fanúšikov však nebola úplne neznáma. Rok predtým sa objavila v šou Party Shore v televízii Markíza, kde si nespravila dobré meno. V šou jej padol do oka svalnatý Andreas. Medzi účastníkmi tiekol alkohol potokom, slovo dalo slovo a pár už pár hodín po zoznámení spoločne skočil do postele. Po vášnivej noci ju ale Andreas odkopol. Paulína zbalila kufre a po jednom dni z vily odišla.

Na sociálnej sieti teraz Paulína odhalila, že si prechádza veľmi náročným obdobím. "Som vďačná, že som sa s tebou stihla rozlúčiť. Držať ťa za ruku a ešte naposledy počuť tlkot tvojho srdca. Že som ti stihla povedať, že som sa na teba nikdy v skutočnosti nehnevala. Odišiel si príliš skoro, nečakane, no verím, že teraz budeš na mňa dávať pozor z miesta, kde bývajú anjeli. V mojom srdci zostaneš navždy," priznala, že prišla o blízku osobu.

Blondínka aspoň sčasti prezradila, o koho išlo. "S kým budem mať teraz niekoľkohodinové telefonáty? S kým budem sedieť na našom mieste do svitania v aute a len sa rozprávať a jeden druhému sa zdôverovať? Stále tomu neverím. Môj "tajný " najlepší kamarát. Verím, že sa tam hore opať stretneme. 18.6. 2026, 21:50. Ďakujem ti za všetko. Odpočívaj v pokoji," poslala svojej blízkej osobe odkaz do neba. FOTO príspevku nájdete v galérii.

Náhly odchod blízkej osoby predstavuje pre ľudskú psychiku obrovskú traumatickú udalosť a hlboký šok. Odborníci na duševné zdravie sa zhodujú, že proces smútenia má svoje zákonitosti a pre zvládnutie prvej, najťažšej fázy, je dôležité porozumieť vlastným reakciám.

Medzi základné odporúčania a mechanizmy zvládania náhlej straty patria:

Akceptácia celej škály emócií: Šok po nečakanej tragédii môže vyvolať nielen hlboký žiaľ a plač, ale aj hnev, pocit nespravodlivosti či prechodnú citovú otupenosť. Potláčanie týchto prejavov proces hojenia len predlžuje. Každá emocionálna reakcia v počiatočnej fáze je prirodzená.

Prijímanie praktickej pomoci od okolia: V stave akútneho smútku býva náročné zvládnuť aj tie najbežnejšie denné činnosti. Prenechanie praktických úloh, ako je varenie, nákupy či vybavovanie administratívnych záležitostí na priateľov a širšiu rodinu pomáha odľahčiť enormný tlak.

Externalizácia bolesti: Zdieľanie spomieniek a verbalizácia pocitov pomáhajú mozgu postupne spracovať traumatickú realitu. V prípadoch, kedy je náročné o strate hovoriť, odborníci odporúčajú písanie denníka alebo symbolického listu na rozlúčku zosnulému.

Udržiavanie základných fyzických potrieb: Intenzívny smútok odčerpáva obrovské množstvo fyzickej energie. Dôsledné dodržiavanie pitného režimu, prijímanie aspoň malých porcií jedla a odpočinok sú kľúčové, pretože fyzické vyčerpanie výrazne zhoršuje psychický stav.

Vytvorenie osobného rituálu rozlúčky: Keďže pri náhlej smrti často chýba možnosť rozlúčiť sa osobne, psychike môže pomôcť vytvorenie vlastného rituálu. Môže ísť o zapálenie sviečky pri fotografii, počúvanie obľúbenej hudby zosnulého či návštevu miesta, ktoré mal rád.

Využitie odbornej pomoci: Ak bolesť pretrváva v paralyzujúcej intenzite dlhodobo, prípadne ak človek nedokáže po čase opätovne nadviazať na bežný život, je plne na mieste vyhľadať pomoc psychológa, terapeuta alebo využiť služby krízových liniek.

Odborníci pripomínajú, že smútok po strate blízkeho človeka nikdy úplne nezmizne, no postupom času sa jeho intenzita transformuje do formy, s ktorou je možné naučiť sa žiť a kráčať ďalej.