Ich celkový počet vo svete sa tak môže zvýšiť na niečo vyše 1,7 miliardy. Upozornil na to vo štvrtok Rozvojový program OSN (UNDP). TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.
UNDP odhaduje, že počas prvých troch mesiacov od začiatku vojny (koncom februára) sa prepadlo do chudoby 51,6 milióna ľudí, ktorí musia vyžiť z 1,90 USD (1,87 eura) na deň alebo menej. Ďalších 20 miliónov ľudí skĺzlo pod hranicu chudoby s príjmom 3,20 USD na deň.
Inštitúcie ako OSN, Svetová banka a Medzinárodný menový fond majú viaceré "hranice chudoby". Jednu pre najchudobnejšie krajiny, a to 1,90 USD na deň alebo menej. Limit 3,20 USD na deň je pre ekonomiky s nižším stredným príjmom a 5,50 USD na deň je v krajinách s vyšším stredným príjmom.
Po zavedení sankcií Západu proti Rusku ceny palív a základných potravín, ako je pšenica, cukor a kuchynský olej, prudko vzrástli. Zablokovanie prístavov na Ukrajine a jej neschopnosť vyvážať obilie do krajín s nízkymi príjmami ešte podporili rast týchto cien. V krajinách s nízkymi príjmami tak míňajú rodiny 42 % svojich príjmov na potraviny.
Prudký nárast cien kľúčových komodít už zasiahol časti subsaharskej Afriky, Ázie, Balkánu a ďalšie časti sveta, skonštatoval administrátor UNDP Achim Steiner pri zverejnení správy. "Vplyv na životné náklady je takmer bezprecedentný za celú generáciu, a preto je to také vážne," povedal.
Rýchlosť, s akou sa tento rok množstvo ľudí prepadlo do chudoby, predbehla aj vrchol pandémie ochorenia COVID-19. Podľa údajov UNDP počas približne 18 mesiacov pandemických blokád a zatvárania ekonomík sa do chudoby prepadlo 125 miliónov ľudí v porovnaní s viac ako 71 miliónmi len za tri mesiace od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Celkový počet ľudí, ktorí žijú v chudobe alebo sú chudobou ohrození, predstavuje viac ako 5 miliárd. Separátna správa OSN ukázala, že svetový hlad v minulom roku vzrástol, pričom 2,3 miliardy ľudí čelilo stredne závažným alebo závažným problémom zaobstarať si dostatok jedla - a to bolo pred vojnou na Ukrajine. Je potrebné prijať opatrenia, povedal Steiner a pripomenul, že na svete je dostatok bohatstva na zvládnutie krízy, "ale prekážkou je schopnosť konať jednotne a rýchlo".
UNDP odporúča vládam, aby sa namiesto utrácania miliárd na plošné dotácie na energie a potraviny zamerali na výdavky na ľudí, ktorých sa to najviac týka, prostredníctvom cielených peňažných prevodov. Tie by boli "spravodlivejšie a nákladovo efektívnejšie ako plošné dotácie, z ktorých majú väčší úžitok bohatšie časti spoločnosti," tvrdí Steiner.
Na to, aby to rozvojové krajiny s nedostatkom hotovosti a zaťažené dlhmi dosiahli, vyzýva UNDP na predĺženie iniciatívy skupiny G20 (20 najväčších ekonomík sveta) na pozastavenie splátok dlhu chudobných štátov (DSSI) o ďalšie dva roky a jej rozšírenie na najmenej 85 zo súčasných 73 krajín. Iniciatíva DSSI bola zavedená počas pandémie ochorenia COVID-19.
Podľa Steinera to nie je len akt dobročinnosti, ale aj "akt racionálneho vlastného záujmu", aby sa predišlo ďalším zložitým trendom, ako je ekonomický kolaps a protesty po celom svete.