Banáš sa teší z vnúčika, no sype si popol na hlavu: Jednou z vecí, ktorých mi je v živote ľúto, je...

Spisovateľ a bývalý politik Jozef Banáš tento rok oslávil 75.narodeniny, no naďalej zostáva veľmi aktívny. Venuje sa práci na novej knihe, záhradke, stretáva sa s čitateľmi a veľkú radosť mu tiež robí jeho rodina. S manželkou Máriou sú už dvojnásobní starí rodičia. Staršia dcéra Mária ich vnúčatkom potešila ako prvá. S Natálkou žijú v Prahe a tak si ju dedko a babka nemôžu užívať tak často, ako by chceli.

Iné je to s dieťatkom ich druhorodenej. Adela a Viktor Vinczeovci majú chlapčeka, ktorého spisovateľ označil za malá zázrak rodiny. "Vnúčik, najkrajší dar, aký mohli Adelka s Viktorom a my s nimi dostať. Občas mávame malého u nás, keď majú Adelka s Vikim povinnosti. Poviem vám, aj tých pár hodín dá zabrať. Obdivujem mamičky, ktoré majú viac detí natrvalo," zhodnotil Banáš.

Časom stráveným s chlapčekom sa spisovateľ snaží dobehnúť zameškané. "Jednou z vecí, ktorých mi je v živote ľúto, je, že som sa nie dosť venoval našim dcéram, keď boli deti. S istotou si však pamätám – keď manželka priniesla čerstvé bábätko Adelku z pôrodnice, staršia sestrička Marienka si ju preskúmala a zahlásila: „A už sme všetci“. Čas nevrátime, a tak sa aspoň v dôchodkovom veku snažíme zameškané vynahradiť na vnúčatách," zveril sa na Facebooku.

Pri dieťatku majú starí rodičia o zábavku postarané. "Keď ho pre zmenu vezmem do náručia, s obľubou mi zhadzuje okuliare, podobne aj babičke...Počul som, že pre niektoré deti bolo narodenie taký šok, že potom najmenej rok a pol nerozprávali. Ukazuje sa, že ten náš tento prípad nebude. Učíme ho chodiť a rozprávať, aby sme ho o desať rokov prosili, aby bol aspoň na chvíľu ticho a nelietal toľko," pokračoval a s jeho statusom sa isto stotožnili mnohí rodičia, babičky i dedkovia.

"Zhodneme sa však v tom, že nech dieťatko plače, lieta, strháva veci zo stola, hádže pod knižnicu či dolepí sa živicou zo šišiek, jediný jeho úsmev nás odzbrojí a sme ochotní chodiť po štyroch, bučať ako kravička či skákať ako koník. Robím to rád, lebo viem, že zákonite príde chvíľa, keď malý unavený zaspí a ja si môžem hodinku oddýchnuť pri kočíkovaní," vyznal sa a dodal, že rovnako to má aj šťastná babička.