Každý rok sa na Slovensku hubami otrávia desiatky ľudí. Najdôležitejšie je preto zbierať len huby, ktoré človek pozná. Intoxikácie hubami sa viažu najmä na sezónne obdobie ich zberu, teda od apríla do novembra, vo väčšine prípadov je otrava náhodná. Najnebezpečnejšou je otrava muchotrávkou zelenou, pretože si ju často hubári pomýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou. To sa stalo aj Adamovi a jeho otcovi z Česka, píše denník Blesk.
„Pred šiestimi rokmi v septembri sme boli s rodinou na hubách a z lesa si priniesli bedľu s krásnym veľkým klobúkom,“ spomína pán Miroslav. „Ten klobúk som hneď osmažil a našťastie ho presolil. Adamko po pár sústach už hubu jesť nechcel, tak som ju dojedol,“ pokračoval otec dnes už 11-ročného syna. Kým on mal len zažívacie ťažkosti, Adam skolaboval.
Po niekoľkých vyšetreniach v rôznych nemocniciach sa chlapček nakoniec dostal do IKEMu (Institut klinické a experimentální medicíny). To už chlapčekovi zlyhávala pečeň.
„Zdravotníci nás v podstate začali pripravovať na to, že to nezvládne. Boli to najhoršie chvíle môjho života. Po štyroch dňoch intenzívnej liečby lekári prejavili mierny optimizmus a syn sa potom pomaly začínal uzdravovať. Dnes mu nič nie je, je zdravý a športuje, ale hríby už nikdy jesť nebude,“ dodal otec. „Áno, mám blok. Aj z pizze ich dávam dole,“ prezradil Adam.
Otrava hubami môže zapríčiniť aj trvalé poškodenie orgánov
Otrava hubami môže zapríčiniť trvalé poškodenie orgánov, v najhoršom prípade aj smrť. Upozorňuje na to lekár Internej kliniky Nemocnice Agel Košice-Šaca Martin Vrško. Otrava hubami môže mať rôzne prejavy v rôznej časovej nadväznosti na ich konzumáciu.
Za jednu z najdôležitejších zásad preto považuje konať čo najrýchlejšie a pri akýchkoľvek ťažkostiach po konzumácii húb radšej čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Otravy jedovatými hubami si vždy vyžadujú hospitalizáciu. Najväčším nedostatkom podľa jeho slov je, že na žiadnu z nich neexistuje protijed.
„Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť,“ povedal s tým, že otrava hubami je najnebezpečnejšia najmä pre deti, ale aj pre starších ľudí či ľudí s ochorením pečene alebo obličiek.
Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojím vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava ňou sa začína prejavovať po šiestich až 24 hodinách po požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia.
„Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za jeden až dva dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek,“ spresnil s tým, že môže dôjsť k ich trvalému poškodeniu. Tento typ otravy však môže byť aj smrteľný, čo sa podľa Vrška stáva priemerne v 40 až 50 percentách prípadov.
Do dvoch hodín sa objavujú príznaky po konzumácii napríklad muchotrávky červenej alebo tigrovanej. Ide hlavne o suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, stavy dezorientácie a nepokoj. Otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním a otrava hnojníkom zas môže pripomínať pocit opitosti. Problém môžu spôsobiť aj jedlé huby, ako pečiarky, plávky a rýdziky, ktoré nesprávnym skladovaním nahnijú.
Otráviť organizmus tiež možno ich nedostatočnou tepelnou úpravou. Príznaky nastupujú do dvoch až štyroch hodín po konzumácii, formou zvracania, bolestí brucha a hnačky. Väčšinou spontánne ustúpia do dvoch dní. Dôležitý je pri nich dostatočný príjem tekutín a diéta.
Vrško zdôraznil, že je veľmi podstatné snažiť sa zistiť, o akú hubu išlo, čím sa zvýši šanca na vyliečenie a eliminujú sa možné následky. „Ideálne je, keď pacient presne opíše, ako huba vyzerala, prinesie so sebou do nemocnice zvyšky jedla s obsahom požitej huby, prípadne pristupujeme k vyšetreniu zvratkov alebo moču,“ dodal.