Zásadná zmena po nástupe Trumpa do funkcie: Popularita USA výrazne klesla! Dôvera sveta sa rúca

Popularita Spojených štátov sa po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu medzi svetovou verejnosťou zhoršila. Vyplýva to z pondelok zverejneného Indexu vnímania demokracie. Každoročne ho pripravuje organizácia Alliance of Democracies založená bývalým generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. TASR o tom informuje podľa portálu Politico a správy agentúry Reuters.

Index vnímania demokracie v roku 2025 sumarizoval postoje k demokracii, geopolitike a globálnym mocenským aktérom na základe odpovedí viac ako 110.000 respondentov v 100 krajinách. Spomedzi sledovaných krajín iba 45 percent vnímalo USA pozitívne, čo je výrazný pokles oproti minuloročným 76 percentám. Ich povesť sa obzvlášť zhoršila v krajinách EÚ.

„Nie som prekvapený, že vnímanie Spojených štátov sa tak prudko zhoršilo. Prezident Trump rozpútal obchodnú vojnu, v Oválnej pracovni vynadal ukrajinskému prezidentovi, spojenci sa cítia zraniteľní a nepriatelia majú odvahu,“ zhodnotil výsledky Rasmussen. „Nie je prekvapením, že názory sa zhoršili aj medzi ľuďmi, ako som ja, ktorí celý život obdivovali Spojené štáty a to, čo znamenali,“ dodal bývalý šéf NATO.

V hodnotení svetových lídrov sa súčasný americký prezident prepadol až za ruského Vladimira Putina a čínskeho Si Ťin-pchinga. Trump mal najhoršie skóre v celej škále politických, kultúrnych a duchovných lídrov, medzi ktorých patria aj majiteľ spoločnosti X Elon Musk, zakladateľ Microsoftu Bill Gates, zosnulý pápež František, speváčka Taylor Swift alebo Kim Kardashian.

Postavenie si zlepšila Čína a po prvýkrát predbehla USA. Pozitívne je vnímaná vo všetkých svetových regiónoch s výnimkou Európy. Povesť Ruska sa zhoršila po začiatku vojny na Ukrajine pred troma rokmi a stále je menej populárne ako USA, hoci jeho obraz sa zlepšuje.

Najhoršiu celosvetovú reputáciu v rámci prieskumu má Izrael, ktorý je veľmi nepopulárny najmä na Blízkom východe a v južnej Ázii. Jeho vnímanie sa zhoršilo aj v európskych krajinách, ktoré sú jeho spojencami, ako napríklad v Nemecku. Podľa Politico to spôsobila najmä rastúca nespokojnosť s postupom izraelskej vlády v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu.