Z ich štúdie vyplýva, že kľúčovými vlastnosťami môžu byť úroveň vzdelania, spôsob bývania aj psychická pohoda a prekvapivo aj vyššia inteligencia. Tím z Univerzity v Zürichu analyzoval údaje od viac ako 17 000 osôb z Veľkej Británie a Nemecka. Do štúdie boli zaradení ľudia, ktorí mali na začiatku 16 rokov a dosiaľ nemali žiadnu partnerskú skúsenosť. Výskumníci ich každoročne sledovali až do veku 29 rokov a mapovali ich osobné, psychologické aj sociodemografické charakteristiky.
Z analýzy vyplýva, že dlhšie nezadaní zostávali ľudia s vyšším vzdelaním, tí, ktorí bývali s rodičmi, ako aj osoby s nižšou životnou spokojnosťou. Autori ďalej zistili, že muži majú tendenciu zostávať bez partnera dlhšie než ženy. Vyššia pravdepodobnosť dlhodobého života bez partnera bola spojená aj s bývaním osamote, zatiaľ čo zdieľané bývanie s priateľmi alebo spolubývajúcimi šance na vzťah zvyšovalo.
„Naše výsledky ukazujú, že sociálno-demografické faktory, ako je vzdelanie, aj psychologické charakteristiky, napríklad aktuálna miera pohody, pomáhajú predpovedať, kto vstúpi do romantického vzťahu a kto nie,“ uviedol spoluautor štúdie Michael Krämer. Jeho tím sa ďalej zameral na vývoj životnej spokojnosti, pocitov osamelosti a depresívnych príznakov.
Zistili, že mladí dospelí, ktorí zostávali single dlhší čas, vykazovali väčší pokles životnej spokojnosti a rastúcu osamelosť, najmä ku koncu 20. rokov. Práve vtedy sa začali zvyšovať aj príznaky depresie. Tento vzorec bol podobný u mužov aj u žien. Hneď ako však mladí ľudia vstúpili do svojho prvého vzťahu, ich psychická pohoda sa zlepšila.
„Celkovo naše zistenia ukazujú, že dlhodobé obdobie bez partnera v ranom dospelom veku je spojené so stredne zvýšenými rizikami zhoršenia duševnej pohody,“ doplnil Krämer. Štúdia vyšla v časopise Journal of Personality and Social Psychology.
