Beth chcela v noci vyvraždiť vlastnú rodinu: Rodičia ju museli zamykať, dnes by ste dievčatko nespoznali!

Kým väčšina malých dievčat sníva o hračkách, ligotavých šatách alebo rozkošných zvieratkách, šesťročná Beth čelila hrozivému detstvu poznačenému traumou. To u nej vyvolalo vážnu psychickú poruchu, ktorá viedla k nebezpečnému správaniu a vnútornému boju o pochopenie vlastných emócií.

• Šesťročná Beth trpela po ťažkom týraní závažnou psychickou poruchou.
• Adoptívni rodičia ju v noci zamykali, pretože ohrozovala nielen ich, ale aj svojho mladšieho brata.

Príbeh Beth získal celosvetovú pozornosť vďaka dokumentu Child of Rage (Dieťa hnevu) z roku 1990. Dievčatko tam pokojne opisuje, ako chcelo zabiť svojich adoptívnych rodičov. Beth tiež otvorene hovorila o ubližovaní zvieratám a o tom, ako chytila mladšieho brata a udierala mu hlavičku o podlahu v pivnici. Jej správanie bolo až také desivé, že ju rodičia Tim a Julie Tennentovci museli na noc preventívne zamykať do izby.

Hoci dokument šokoval verejnosť, tvorcovia jasne zdôraznili, že Beth vôbec nebola zlé dieťa. Namiesto toho ju označili za nevinnú obeť extrémneho zanedbávania a týrania v období, keď ešte ani nevedela chodiť. Táto hlboká trauma viedla k rozvoju reaktívnej poruchy pripútania (RAD) – zriedkavého stavu, pri ktorom majú deti obrovský problém prijať lásku, blízkosť a pocit bezpečia.

Tim a Julie z Colorada si adoptovali Beth a jej mladšieho brata Jonathana, keď mali len osemnásť a sedem mesiacov. V tom čase ešte nikto netušil, v akých hrozných podmienkach žili. Ako však deti rástli, ich prežitá trauma sa začala naplno prejavovať. Rodičia v dokumente opísali, ako Beth trpela nočnými morami, chronickým stresom a reakciami, ktoré boli na jej vek úplne neadekvátne. "Nevedela, čo je dôvera, a nechápala ani ľudskú blízkosť," prezradila Julie.

Postupne si uvedomili, že Beth vôbec nerešpektuje hranice a reaguje impulzívne v zúfalej snahe získať nad všetkým kontrolu. Odborníci im neskôr vysvetlili, že takéto správanie je úplne typické pre deti, ktoré boli v tom najútlejšom veku ponechané napospas osudu.

Podľa tvorcov dokumentu sa deti s RAD nedokážu emocionálne spoľahnúť na dospelých, pretože sa od útleho detstva naučili, že svet nie je bezpečné miesto. Špecialistka Nancy Thomas, ktorá mala s ťažko traumatizovanými deťmi dlhoročné skúsenosti, poznamenala, že rodičov absolútne nevnímajú ako zdroj bezpečia. "Keď je dôvera zlomená hneď na samom začiatku života, dieťa sa naučí, že svet funguje bez lásky," skonštatovala.

Následná liečba malej Beth nesmierne pomohla. Vďaka intenzívnej terapii sa jej nakoniec podarilo zmeniť svoje nesprávne emocionálne vzorce správania. Terapeutka Nancy si ju neskôr dokonca adoptovala a dievča tak začalo nový život, ďaleko od temných začiatkov svojho detstva.

V súčasnosti je z Beth oceňovaná zdravotná sestra, ktorá sa špecializuje na starostlivosť o novorodencov. Pravidelne prednáša o RAD a pomáha najmä adoptívnym rodičom pochopiť deti, ktoré čelia podobným emocionálnym výzvam. "Nedefinuje vás vaša minulosť, ale to, čo sa rozhodnete urobiť so svojou budúcnosťou," vyhlásila v jednom z rozhovorov.

Zdôraznila tiež, že deti s poruchou pripútania v hĺbke duše túžia po blízkosti, no často nevedia, ako ju majú prijať. "Správanie, ktoré sa okoliu javí ako vzdorovité, je v skutočnosti len spôsob, akým sa chránia. Sú to deti, ktorým bolo najviac ublížené presne vtedy, keď boli úplne bezmocné. Rodičia pri nich preto potrebujú obrovskú dávku trpezlivosti, lásky a vzájomnej podpory," uzavrela.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.