Koktejl.sk
Miera stíhania korupcie na Slovensku podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku výrazne klesla. V roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu. Žilinka o tom informoval na stredajšej tlačovej konferencii. Išlo o jednu z tém tohtotýždňového stretnutia Žilinku s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD).
Predseda vlády na ňom vyjadril nesúhlas so stanoviskom Generálnej prokuratúry (GP) SR k hodnoteniu boja proti korupcii v rámci pripravovanej správy o stave právneho štátu. Šéf prokuratúry zároveň kritizoval zmeny v Trestnom zákone i reorganizáciu Policajného zboru.
„Na základe tých údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru sa nevydarili. Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny,“ zhodnotil Žilinka.
Ako priblížil, v roku 2025 klesol počet odstíhaných osôb o 70 percent v porovnaní s rokom 2024 a počet obžalovaných osôb klesol o 67 percent. V porovnaní s rokom 2023 ide o pokles 56 percent pri odstíhaných a 40 percent pri obžalovaných osobách a v porovnaní s rokom 2022 o pokles 58 percent pri odstíhaných osobách a 46 percent pri obžalovaných osobách. „Táto štatistika nevyjadruje nejaký kontinuálny priebežný trend znižovania počtu korupčnej trestnej činnosti. To je jednoducho skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie a odmietam vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť,“ uviedol.
Žilinka dodal, že premiérovi oznámil, že prokuratúra trvá na svojom stanovisku. „Pán predseda vlády len všeobecne vyslovil nesúhlas so stanoviskom GP SR. Ja som mu povedal, že majú na to právo, zopakoval som mu naše argumenty, veľmi stručne som ich zopakoval. Rovnako som ho informoval o tých štatistických dátach a ako ich my hodnotíme a to bolo všetko. Viac to predseda vlády nekomentoval,“ priblížil Žilinka v reakcii na novinársku otázku.
Premiérovi na stretnutí povedal, že považuje vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach za katastrofálne. „Oni majú iný výklad štatistických dát,“ vyhlásil. Generálny prokurátor okrem toho odmietol, že by bolo stretnutie s premiérom utajené. Inicioval ho predseda vlády. S Ficom podľa svojich slov nebol v žiadnom momente sám. Politické vyjadrenia o tejto téme považuje za urážku.
Vyjadril sa aj k nedávnej tlačovej besede strany SaS. Odmietol, že jeho riešenia v súvislosti s trestnou politikou by boli polovičaté a myslí si, že jeho hlas znie dostatočne. „Ja sa môžem pohybovať jedine v rámci svojich kompetencií, ktoré mám, jednak vo vzťahu k Národnej rade, vláde, jednak voči Ústavnému súdu. A čo ja mám iné spraviť, veď ja postupujem vždy na základe dôkladného uváženia, aj po dohode s kolegami, s odbornými útvarmi,“ dodal Žilinka.
Nešetril kritikou
Žilinka kritizoval spôsob prijímania zásadných právnych zmien. Trvá na tom, že je to paródia legislatívneho procesu. Svoje výhrady tlmočil aj predsedovi vlády. „Pán predseda vlády celkom s pochopením pristupoval k týmto mojim výhradám a povedal mi, že radi by boli, keby mali odborné stanoviská alebo výstupy, pripomienky zo strany Generálnej prokuratúry SR a že ak sa s nimi stotožnia, budú ich zohľadňovať,“ uviedol Žilinka.
Šéf prokuratúry podľa svojich slov premiérovi povedal, že predpokladom na takýto postup je riadne legislatívne konanie, do ktorého sa v rámci pripomienkovania vie prokuratúra zapojiť. „Jednoducho ani generálny prokurátor alebo zamestnanci Generálnej prokuratúry SR, my nie sme čarodejníci, že dokážeme z noci do rána reagovať na tú vlnu pozmeňovacích návrhov v Národnej rade SR. Navyše, ani nie sme povinní to robiť,“ poukázal Žilinka.
Pripomenul tiež, že využitie skráteného legislatívneho konania má svoje podmienky a mantinely „a tie sú s vysokou pravdepodobnosťou prekračované, čo napokon už konštatoval opakovane aj Ústavný súd SR“.
Generálny prokurátor tiež vyhlásil, že nevidí dôvod na svoj predčasný odchod z funkcie. Pripomenul, že jeho sedemročný mandát sa končí v roku 2027.
Koktejl.sk
